Hokejisti si už peniaze vypýtali (SME)

Štát nevie oceniť alternatívne náklady, a to nielen
alternatívne náklady štátu, ale hlavne úžitok, ktorý by získali daňoví
poplatníci, keby im štát peniaze ponechal, povedal v súvislosti s výstavbou
hokejového štadióna pre SME dňa 15.3.2008 Richard Ďurana z INESS. Podpora
zábavného priemyslu, akým je budovanie obrovskej športovej haly, je podľa neho čisto
politické rozhodnutie. V takom prípade o adekvátnosti nemôžeme uvažovať.

Štát chce dať
hokejistom peniaze. Ale nie na ruku, na hocičo a bez záruky.

BRATISLAVA. Hokejisti už oficiálne
požiadali štát o peniaze na nový štadión. Potvrdil to včera minister školstva Ján
Mikolaj. Rokovania však stále nie sú ukončené.

Keď chcú športovci postaviť
štadión, majú štyri možnosti, ako to zaplatia. Môžu si ho postaviť za vlastné.
To by bolo možné, keby mali peniaze. Mohlo by ho postaviť mesto. To však záujem
nemá. Zväz by mohol nájsť súkromného investora. Lenže, ako tvrdí, taký sa
nenašiel. Zostáva už len štát.

Jedinou možnosťou, akú štát
pripúšťa pri investovaní do štadióna, je uhrádzať splátky staviteľovi a
prevádzkovateľovi štadióna v takzvanom PPP projekte. Aj to má však striktné
pravidlá stanovené zákonom o verejnom obstarávaní.

Dátum hokejových majstrovstiev sa
blíži. Projektu hrozí časová tieseň. Minister škol­stva Ján Mikolaj, u ktorého
boli športovci peniaze pýtať, trvá na verejnom obstarávaní všetkého, na čo
prispeje štát.

Štát ako investor

Momentom žiadosti o štátne
financovanie stratili podľa Mikolaja športovci právo diktovať si podmienky.
„Štát sa nemôže do projektu pridať, musí ho riadiť a organizovať sám,“ hovorí
minister. „Situácia, že zväz si určí podmienky, povie, čo chce, a štát to
zaplatí, je neprípustná.“

Štát by sa podľa neho mal stať
investorom a riadiť tak celý výber. Zväz je len partnerom, ktorý kontroluje
splnenie technických parametrov daných Medzinárodnou hokejovou federáciou.

Do výstavby vstupuje aj mesto,
ktorého vkladom bude pozemok. Pozemok musí byť v súlade s požiadavkami
federácie. A bez záväzkov, pripomína minister.

Teda pozemok, ktorý je majetkovo
vyrovnaný a z jeho použitia nevyplývajú ani iné nároky pre štát. Ako sú
napríklad požiadavky na výstavbu školy, tak, ako to chce mesto v prípade
zbúrania terajšej školy na Kalinčiakovej ulici. „V prípade záväzkov by totiž aj
na pozemok muselo byť vypísané výberové konanie,“ povedal Mikolaj. „To by
znamenalo ďalšie zdržanie.“

Len v súlade so zákonom

„Ani mestu a ani zväzu nie je stále
jasné, čo presne prinesie vstup štátu ako investora do projektu,“ hovorí
Mikolaj. Ide hlavne o dodržanie zákona o verejnom obstarávaní. „Nesmie vzniknúť
časová tieseň ani vyvolané investície,“ dodal.

Zákon o verejnom obstarávaní pritom
presne definuje podmienky časovej tiesne. „Keď nie je časová tieseň vyvolaná
mimoriadnou udalosťou, potom je potrebné vyhlásiť verejnú súťaž alebo užšiu
súťaž,“ spresnila hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Helena Fialová. V
prípade, ak je časová tieseň spôsobená verejným obstarávateľom, nie je možné
použiť zrýchlené nesúťažné spôsoby výberu dodávateľa. „Majstrovstvá sveta v
hokeji rozhodne nie sú dôvodom na časovú tieseň, keďže nie sú mimoriadnou
udalosťou z pohľadu zákona,“ povedala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie.

Ministerstvu tak ostáva len
urýchliť prípravu projektu a výber návrhu. „Chceme spojiť výber koncesionára a
projektu,“ povedal Mikolaj. Koncesionár je firma, ktorá by PPP štadión
postavila, dohodnutý čas prevádzkovala a potom odovzdala štátu.

Štát by teda pripravil PPP projekt
a súčasne by zväz v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní vypísal súťaž
architektonických návrhov.

Štát ako investor do šoubiznisu

Účelnosť peňazí použitých na
výstavbu nového štadióna sa podľa riaditeľa inštitútu INESS Richarda Ďuranu
zmerať nedá.

„Štát nevie oceniť alternatívne
náklady, a to nielen alternatívne náklady štátu, ale hlavne úžitok, ktorý by
získali daňoví poplatníci, keby im štát peniaze ponechal.“

„PPP je riešením v situácii, že
štát zvolí stratégiu dlhodobej nákladnej podpory dominantných športov,“ povedal
Richard Ďurana za INESS.

Podľa neho sa štát takto stáva
investorom do zábavného priemyslu. „Veľká hala de facto predstavuje len rek­lamu
športu, lákadlo na ďalšie podujatia.“

Podpora zábavného priemyslu, akým
je budovanie obrovskej športovej haly, je podľa Ďuranu čisto politické
rozhodnutie. Nedá sa teda hovoriť o adekvátnosti projektu.

Goliaš: PPP neznamená, že to bude zadarmo

Analytik Inštitútu pre ekonomické
a sociálne reformy PETER GOLIAŠ vysvetľuje, ako by mal štát postupovať pri
posudzovaní pomoci na výstavbu štadiónov.

Ako môže štát posudzovať účelnosť peňazí
použitých na výstavbu hokejového a futbalového štadióna?

Najskôr treba zistiť, aké sú
minimálne požiadavky na štadióny podľa medzinárodných športových federácií.
Štát by mal rozhodnúť, v čom postačí štandard a v čom máme záujem vytvoriť nad­štandardné
podmienky. Môže sa tak ukázať, či je potrebné stavať nové štadióny, alebo stačí
rekonštruovať existujúce.

S akými inými alternatívami by to mal štát
porovnávať?

Pri rozhodovaní o verejnom záujme
treba brať do úvahy prakticky všetky väčšie projekty, ktoré štát chce
financovať. V súčasnosti ide napríklad o diaľnice,
jadrové elektrárne, ale aj o zvyšovanie platov v škol­stve a zdravotníctve,
dotácie súkromným firmám, či vianočné dôchodky.

Čo by znamenala výstavba systémom PPP?

Je to jedno z riešení. PPP projekty
sú však náročné na riadenie a na Slovensku s nimi nemáme prakticky žiadne
skúsenosti. Navyše, stále je rozšírený názor, že PPP projekty umožnia obísť
verejné financie. To je v prípade komerčne nevýhodných projektov omyl, náklady
bude musieť skôr alebo neskôr zaplatiť štát.

Čo by mal žiadať štát od zväzov, ktoré chcú
budovať štadióny?

Ak štát uzná verejný záujem, mal by
vypísať transparentnú súťaž na stavbu a prevádzkovanie štadiónov. V nej by mal
zadať jasné kritériá, ktoré má štadión spĺňať - napríklad kapacitu a
dostupnosť. Rozhodujúcim kritériom by mala byť cena. S víťazom súťaže by mal
štát uzavrieť dlhodobú zmluvu o využívaní štadióna.

Čo môže štát robiť v situá­cii, keď už je
vlastne určené, kde štadióny budú a aké budú?

Je chyba, ak si štát nechal
nadiktovať tieto podmienky. Aj o nich sa malo rozhodnúť v súťaži. Pri
posudzovaní príspevku treba v každom prípade porovnať aspoň náklady na podobné
stavby v zahraničí.

SME, 15.
3. 2008, Zdenka Zajíčková