Euro: nejde o lentilky (SME)

Blíži
sa rozhodnutie o zavedení eura spojené so stanovením konverzného kurzu.
V diskusii dominuje najmä vďaka politikom a predstaviteľom Národnej
banky Slovenska (NBS) bagatelizovanie rizika zrýchlenej inflácie
a odmietanie silného kurzu koruny.

Nie, nejde o obavy zo zaokrúhľovania cien či
„neopodstatnené“ zvyšovanie cien „zlými“ obchodníkmi na ktorých si plánuje
posvietiť premiér svojim cenovým monitoringom. Pes je zakopaný inde. Medzi
cenovou hladinou na Slovensku a priemerom krajín Európskej menovej únie
existuje priepastný rozdiel. Ceny na Slovensku sú takmer polovičné. Ekonómovia
predpokladajú, že to tak neostane večne a slovenská cenová hladina sa bude
približovať k cenovým hladinám ostatných krajín eurozóny .

Iba SNS

Deje sa tak už dnes, a to výrazným
posilňovaním kurzu slovenskej koruny. Tento kanál však prijatím eura odstránime
a ostane len cesta zvyšovania cien. Riziko zrýchleného rastu cien zvyšuje aj
súčasná napätá situácia na svetových finančných trhoch v dôsledku
americkej hypotekárnej krízy. Túto skutočnosť si na Slovensku paradoxne všimla
iba Slovenská národná strana, ktorá v minulosti s presvedčivými ekonomickými úvahami neprichádzala.

Európska centrálna banka (ECB) koncom minulého
roka vpustila do systému obrovské množstvo novo vytlačených eur v snahe
zmierňovať dopady americkej krízy na finančné trhy. Zdá sa, že táto politika už
priniesla svoje nechcené ovocie. ECB od konca minulého roku nie je schopná
plniť svoj 2% inflačný ciel a februárová inflácia dosiahla 3,2%.
Zrýchľujúca inflácia v eurozóne v kombinácii so zavádzaním eura
v cenovo zaostávajúcej krajine nemusí byť dobrou správou pre slovenského
sporiteľa.

Výmenný kurz s infláciou priamo súvisí. Kurz koruny posilnil
voči euru za posledný mesiac o 4%. Táto správa znamená, že si za tie isté
peniaze môžeme zrazu v zahraničí kúpiť o 4% viac ropy, strojov alebo pomarančov.
Z mesiaca na mesiac, sme sa všetci, čo držíme vo vankúšoch, ponožkách
alebo na bankových účtoch slovenské koruny stali o 4% bohatšími.
Posilňujúca koruna čiastočne absorbuje prudký rast cien komodít na svetových
trhoch a odľahčuje tak slovenské inflačné indexy.

Zamračený
politik

Namiesto rozžiarených tvárí však v správach
vidíme zamračeného politika, ktorý si robí starosti o slovenských exportérov
a podľa guvernéra NBS „vníma ekonomika tento vývoj negatívne“. Spolu so štátnym tajomníkom ministerstva
financií si myslia, že naša ekonomika je pro-exportne orientovaná „teda aj rast
HDP veľmi úzko súvisí s exportom” a “pre našich exportérov je celkom
pochopiteľné, keď preferujú stabilné menové prostredie” rozumej stagnujúcu
alebo ešte lepšie klesajúcu korunu.

Ponechajme bokom, prečo sa politici zaujímajú o
blaho exportérov a nie občanov a pozrime sa bližšie na pro-exportnosť
slovenskej ekonomiky. Slovensko je asi tak pro-exportná ekonomika ako je
šachovnica biela alebo ako sú čísla od 1 do 10 párne. Na to aby mohlo Slovensko
exportovať musí najprv importovať. A tak ako strácame silnou korunou na
exporte, získavame na importe. A podľa údajov za rok 2007 sme toho
o niečo viac doviezli (1 607 mld.)
ako vyviezli (1 509 mld.). Hovorme teda radšej o otvorenej
ekonomike.

Voči takejto logike možno namietnuť, že veľká časť
hotového slovenského auta je tvorená importom (ktorý vďaka silnejúcej korune
lacnie) ale je tu aj pridaná hodnota slovenských pracovníkov. A tá sa však
vďaka silnejúcej korune predražuje! Ale nechceli sme práve to? Prestať byť
lacnou pracovnou silou? Zvyšovanie mzdových nákladov je len jedným z prejavov
toho, že Slovák bohatne.

Slovenskí exportéri nemôžu donekonečna počítať
s nízkymi mzdovými nákladmi ako hlavnou konkurenčnou výhodou a to
najmä vtedy, ak očakávame, že životnou úrovňou sa budeme blížiť skôr k Nemecku
ako Číne.

Viac
transparentnosti

Vo svetle týchto skutočností bude zaujímavé sledovať,
ako dôjde ku stanoveniu konverzného kurzu v prípade, že nám euro
v Bruseli naozaj schvália. Kompetentní sa k téme odmietajú vyjadriť.
Vzhľadom na to, že zo dňa na deň rozhodnú nevolení zástupcovia o majetku
miliónov Slovákov, by trochu transparentnejší proces určenia kurzu nebol na
škodu. Nejde totiž o lentilky. Ak by sa napríklad naplnilo volanie
niektorých politikov, predstaviteľov NBS a exportérov po slabšej korune
a kurz by sa zajtra zafixoval na momentálnej parite (35,44 Sk za euro), zo dňa na deň by sme stratili takmer 9% kúpnej
sily našich úspor. A takáto strata už určite zabolí.

SME, 18. 3.
2008 | Juraj Karpiš
(Autor je analytik INESS)

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na , prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.