Pre vaše dobro

Obraz štátu, ako neomylného a milostivého pastiera prihlúplych ovečiek má neuveriteľnú silu. Stačí trochu postrašiť dennými nástrahami života, prejaviť dojemnú starosť o osudy poddaných a už majú úrady pocit, že môžu vyrukovať aj s tým najabsurdnejším návrhom škodiacim úplne všetkým až na vyvolenú záujmovú skupinu.  Navrhovaná úprava toho, ako si nebudeme môcť vybrať dôchodkové úspory z nášho vlastného účtu v druhom pilieri, je toho ideálnym príkladom.

Jožo počas celého svojho ekonomicky aktívneho života zarába dvojnásobok priemernej mzdy. Môžeme teda usudzovať, že je pomerne chytrý, šikovný a pracovitý. Veď 1500 eurovú mzdu nikdy v živote nedosiahne drvivá väčšina ostatných Slovákov. Určite je dosť chytrý a šikovný v očiach štátu, keďže nezarába iba na seba a svoju rodinu, ale  cez dane a odvody a príslušné dávky a štátne platby platí aj  časť tým, čo pracovať nemôžu alebo nechcú. Krížovo dotuje ostatným s nižšími príjmami zdravotníctvo, dôchodky či verejné služby.  Na to aby získal plat 1500 eur musí mesačne vďaka všetkým možným odvodom a daniam vytvoriť vyše 2000 eur hodnoty. Štátu pošle spolu na rôznych priamych a nepriamych daniach a odvodoch spolu takmer 1000 eur a to mesiac čo mesiac, celých 40 rokov svojej práce.  Z týchto peňazí pomáha živiť aj armádu štátnych úradníkov a platí platy politikov. Tomu hovorím ukážkový občan, na ktorého by sme mali byť hrdí.

Na ministerstve to ale vidia úplne inak. Majú Joža za idiota. Jožo si v druhom pilieri síce za svoj život nasporil 46 tisíc eur no po dosiahnutí dôchodkového veku si ich nebude môcť vybrať. Pre jeho dobro podotýkam. Politici a ich úradníci, ktorých Jožo celý život svojou prácou živil, totiž majú starosť o jeho zdravý úsudok. Boja sa, že Jožo by peniaze okamžite minul na alkohol, prostitútky či drahé hodinky a nezostalo by mu na život. Že by táto chytrá, šikovná a pracovitá ovečka zrazu zabudla, že treba mať aj nejaké peniaze na jedlo, pitie a bývanie. Že aj zajtra je deň. Jožo by sa potom stal ťarchou pre štát a vôbec jeho rodinu. A tomu treba zabrániť.

Namiesto exotickej dovolenky, renovácie domu, kvalitnej zahraničnej vysokej školy pre synovca, zahraničnej operácie bedrového kĺbu pre manželku, prisúdili naši dobrotiví pastieri Jožovi jedinú možnosť. Peniaze presunúť do súkromnej poisťovne a povinne si kúpiť 250 eurový doživotný dôchodok. Bez ohľadu na to, že Jožo môže mať závideniahodný majetok, pravidelné príjmy z dividend svojich investícií či z prenájmu jeho bytov. Nepomôže dokonca ani to, že z prvého štátneho dôchodkového piliera  bude Jožo doživotne dostávať dôchodok vyšší, než je mesačný príjem väčšiny ostatných dôchodcov. Jednoducho pastieri majú o jeho osud väčšiu starosť než o státisíce ľudí, ktorí musia každý mesiac nejak zázračne vyjsť zo zlomku Jožových príjmov.

Len môžeme dúfať, že  Joža po pár mesiacoch na dôchodku z toľkej starostlivosti štátu o jeho osud netrafí šľak. Inak sú jeho celoživotné úspory z druhého piliera naozaj v .... súkromnej poisťovni. Doživotný dôchodok sa totiž na rozdiel od vybratých peňazí nededí a tak jeho  deti, ktoré pre usilovnú prácu Jožo celý život trochu zanedbával, uvidia z jeho úspor figu borovú. Pre ich vlastné dobro!

.týždeň, 8.12.2013