Najhoršia recesia od vojny nezrazí svet na kolená (Eurodomino)

O príčinách recesie americkej
ekonomiky hovoril pre Eurodomino dňa 26.3.2008 Juraj Karpiš z INESS.

Najhoršia recesia od vojny nezrazí svet na kolená (Eurodomino)

Znie až neuveriteľne, že na začiatku tohto tisícročia
bola cena ropy menej ako 20 dolárov za barel a za jeden dolár ste mohli dostať
menej ako jedno euro alebo viac ako 50 korún. Situácia sa radikálne zmenila. V
súčasnosti stojí jedno euro viac ako pol druha dolára a cena ropy sa vyšplhala
nad 100 dolárov za barel. Strmý rast cien čierneho zlata ide ruka v ruke s
oslabovaním dolára, ktorého hodnota od minulého leta po vypuknutí hypotekárnej
krízy padá voľným pádom.

Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií
vidí korene krízy v politike americkej centrálnej banky (FED) ešte na začiatku
tisícročia. „FED sa snažil zachrániť praskajúcu bublinu technologických akcií a
podporiť klesajúce akciové trhy čerstvo vytlačenými peniazmi. Základná úroková miera
postupne klesla až na 1 %, kde zotrvala takmer dva roky. V systéme sa objavilo
veľké množstvo lacných peňazí, ktoré finančné spoločnosti nasmerovali pomocou
nových finančných nástrojov do trhu nehnuteľností. Pretlak financií viedol k
postupnému rastu cien a zníženiu úverových štandardov,“ tvrdí Juraj Karpiš.

K lacným hypotékam sa tak dostali aj najmenej bonitní
klienti. S rastom úrokov však státisíce Američanov nemali čím splácať hypotéky.
To zároveň viedlo k množstvu bankrotov, bankám ostalo na krku veľa
nehnuteľností, no ich cena na trhu klesá. „Americká spotreba bola v minulosti z
veľkej miery financovaná práve imaginárnymi ziskami z rastu cien nehnuteľností,
preto prepad na tomto trhu povedie k poklesu spotreby so zodpovedajúcimi
následkami pre americkú ekonomiku,“ upozorňuje Juraj Karpiš.

Stávka na finančnú injekciu

Nuž a dôsledkom sú krachujúce banky a veľké straty
investorov, ktorí vložili peniaze do cenných papierov napojených na hypotéky v
USA. V posledných dňoch stála na okraji priepasti ďalšia finančná inštitúcia
Bear Stearns. Inštitúciu s 85-ročnou históriou, ktorá prežila veľkú hospodársku
krízu i ropné šoky, napokon od pádu zachránila len fúzia s bankovým gigantom JP
Morgan. Pre JP Morgan to môže byť dobrý „deal“, pretože hodnota Bear Stearns za
niekoľko dní klesla z 3 a pol miliardy dolárov na 236 miliónov. Americký
Národný ústav pre ekonomický výskum však už otvorene hovorí o recesii, ktorá by
mohla byť najhoršia od druhej svetovej vojny. Podobný názor má aj bývalý šéf
FED-u Alan Greenspan, ktorý očakáva, že kríza si vyžiada ešte veľa obetí. Trhy
s napätím čakali, ako sa so situáciou vysporiada FED, no ten začal liečbu v
štýle „klin sa klinom vybíja“. Na trh napumpoval miliardy dolárov, aby podporil
banky a znížil úrokové sadzby. Krátkodobo to môže pomôcť, no len za cenu
ďalšieho zvyšovania cien a inflácie. Napokon správanie Američanov v týchto
situáciách dobre vystihol hlavný ekonóm Bank of America pre Európu Holger
Schmieding. „Ak Nemec vidí rast inflácie, je zdesený. Američan na to zareaguje
štýlom, že musím niečo kúpiť, kým ceny nevyletia.“

Dolár na dne?

Podľa Juraja Karpiša znižovanie úrokovej miery nevyrieši
základný problém americkej ekonomiky, ktorým je prepad spotreby amerických
domácností. „Doterajšia spotreba bola z veľkej časti podporovaná rastúcimi
cenami nehnuteľností a teraz sa musí vrátiť k hodnotám, ktoré zodpovedajú
reálnym úsporám Američanov. Znižovanie úrokov skôr ako reálnej ekonomike pomáha
kapitálovým trhom a finančným spoločnostiam z Wall Street, a to na úkor kúpnej
sily dolára, a teda úspor bežných Američanov“
. Hodnota dolára tak má otvorenú cestu k ďalšiemu pádu.
Či prekoná hranicu 1,6 za jedno euro je otvorené, myslí ekonóm Pavol Kárász.
Pravdepodobne sa bude v najbližších mesiacoch pohybovať v intervale 1,45 až 1,5
dolára za euro, pretože v hre je viacero faktorov. Pavol Kárász očakáva, že od
budúceho roka sa zámorská ekonomika začne zotavovať. Slabý kurz pomôže exportu
a kurz môže smerovať vyššie. Zotavenie ekonomiky a zreálnenie cien
nehnuteľností za morom predpokladá od budúceho roka aj Holger Schmieding.
Určite dôležitý vplyv bude mať výmena garnitúry v Bielom dome.

Nový prezident bude musieť zamerať pozornosť na domácu
ekonomiku. Ak zvíťazí napríklad Hillary Clintonová, zopakuje sa situácia z roku
1992. Vtedy jej manžel prevzal krajinu po Bushovej administratíve, vyčerpanú
vojnou v Kuvajte. Analógia so súčasnou situáciou v Iraku je jednoznačná a tak
nie je vylúčené, že aj liečba by bola podobná ako pred 16 rokmi.

Juraj Karpiš nie je, čo sa týka zotavenia sa americkej
ekonomiky až taký optimista: „To závisí do akej miery je zasiahnutá aj reálna
ekonomika Ťažko predpovedať, ale určite nepôjde o mesiace, ako predpovedal ešte
koncom roka Wall Street.“

Ropa ako na hojdačke

Americká recesia, pád dolára a pokles cien akcií spôsobili,
že investori hľadajú iné formy zhodnotenia. Záchranou sa stali komodity, najmä
ropa a zlato. Ropa sa pred viac ako týždňom dostala na rekordných 110 dolárov
za barel. To, že v pozadí je najmä špekulatívny kapitál, naznačuje posledný
vývoj. Tesne pred veľkonočnými sviatkami, po správach o recesii americkej
ekonomiky, cena prudko klesla a v súčasnosti je pod hranicou 100 dolárov za
barel. Na trhy dorazila panika a investori likvidovali všetky svoje pozície v
celom spektre finančných trhov. Obavy z možného pádu americkej ekonomiky do
recesie znamenajú aj možné zníženie dopytu po rope a ďalších komoditách, píše
analýza internetového portálu natankuj.sk. Pre Slovensko turbulentný vývoj na
trhu s ropou znamená, podľa Pavla Kárásza, perspektívu drahších cien pohonných
látok, z ktorých nafta sa už dostala na historické maximum. Na cenu ropy sa
viažu aj ceny zemného plynu. Regulačný úrad počíta na tento rok s cenou 77
dolárov za barel, ktorá je momentálne úplne mimo realitu. Možný rast cien
zemného plynu tak môže oddialiť jedine silná koruna a od budúceho roka azda i
silné euro.

Zatiaľ môžeme pokojne spávať

To patrí medzi benefity spoločnej meny z pohľadu
guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka. „Ak by tá recesia prišla, je
dobré, že budeme mať euro, pretože malé lokálne meny sú určite vždy viac
rizikové ako globálna mena.“ Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že problémy
americkej ekonomiky a slabý dolár by mali negatívne pôsobiť na slovenské
hospodárstvo. „Stále sme vo veľmi dynamickom vývoji, a preto ten dopad môže byť
úplne iný ako na tie krajiny, ktoré sú už na istej úrovni a teraz stagnujú
alebo rastú menej," povedal Ivan Šramko. Najviac by ho mohli pocítiť,
podľa Pavla Kárásza, investori do podielových fondov zameraných na americké
akcie. Rovnako nemalý dosah môže mať americká kríza na rastové fondy
druhého piliera. „Padajúce ceny akcií v kombinácii s prepadom kurzu amerického
dolára negatívne ovplyvnia výnosy fondov, ktoré na týchto trhoch investovali.
Prípadná dlhodobejšia negatívna nálada na svetových kapitálových trhoch môže
mať negatívny vplyv na výkonnosť rastových fondov v krátkodobom horizonte,“
myslí si Juraj Karpiš.
Slabý dolár spolu so zmiernením vízového režimu
môže zvýšiť počet turistov zo Slovenska smerujúcich do zámoria. Naopak,
slabnúca mena znižuje výhodnosť letných študentských programov Work and Travel
v USA.

Richard Kvasňovský

Eurodomino, 26.3.2008

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards