Sľub ECB je (i)legálny
„Pravdepodobne najúspešnejšie opatrenie monetárnej politiky prijaté v poslednej dobe.“ neskromne pochválil svoje vlastné monetárne dieťa šéf ECB Mario Draghi.
Počas horúcej noci európskeho leta 2012 neplánovane počatá myšlienka „spraviť v ECB všetko, čo bude nutné“ zafungovala ako zázrak. Prísľub nakúpiť neobmedzený objem dlhopisov problematických štátov zažehnal šíriacu sa paniku na trhoch, ktoré prestávali veriť v to, že sa euro dožije puberty. Pritom túto bitku ECB vyhrala bez jediného výstrelu. Na nákup prehnitého štátneho dlhopisu sa nemusela vytlačiť jediná Draghim podpísaná 5 eurovka. Stačilo gesto a o rok a pol neskôr sú úroky na talianskych a španielskych dlhopisoch na 5 ročných minimách.
Prísľub bianko šeku trhom na ochranu nesolventných štátov od monopolného producenta peňazí je naozaj silný nástroj. Okrem ekonomickej zvrátenosti je ale problémom aj jeho (i)legálnosť. Tlačenie eur na platenie talianskych dôchodkov či španielskych hasičov? To pri zrode ECB otcovia zakladatelia z Bundesbanky práve na mysli nemali. Nemec v bankovej rade preto program rovno poslal na nemecký ústavný súd.
Prípadný default Talianska alebo Španielska by ohrozil fungovanie celej únie. Do takéhoto rizika nepôjdu ani sudcovia z Karlsruhe. Situáciu vyriešili šalamúnsky. Rozhodnutie prehodili ako horúci zemiak na Európsky súdny dvor. S polohlasným komentárom, že im príde tento krok nelegálny, keďže porušuje článok lisabonskej zmluvy zakazujúci financovanie štátov centrálnou bankou.
Kulisy Paktu stability a rastu padli, oporné stĺpy neudržateľného rastu postaveného na nízkych úrokoch v Európe odhnili. Zostal už len narýchlo uplácaný pilier v podobe sľubov bez zaváhania tlačiť z ECB. Solventnosť viacerých dôležitých krajín a tým aj kompaktnosť eurozóny na ňom stojí ako na stračej nôžke. Na jej povalenie určite ani len nepomyslí nikto z bankárskej a politickej triedy v Európe. Akurát Nemci si možno pripravili pôdu na to, aby v čase, keď prestanú fungovať sľuby a bude nutné vystreliť, odmietli dodať náboje.