Polčasové zrkadlo vlády Roberta Fica

Vláda Roberta Fica má za sebou prvú polovicu funkčného obdobia. Na rozdiel od futbalistov premiér polčasovú prestávku nevyužil na výdych v šatni a načerpanie nových síl, ale na neúspešnú prezidentskú kampaň. Ošiaľ prezidentských volieb už odznel a premiér so svojou vládou si môžu opäť vysúkať rukávy a riešiť pálčivé problémy, z ktorých mnohé sami spôsobili.

Facka pracujúcim

Jednou z ústredných tém prvého polčasu (a v hlavnej úlohe ju uvidíme aj v polčase druhom) bola konsolidácia deficitných verejných financií. Všetky slovenské vlády od vzniku Slovenskej republiky hospodária chronicky deficitne, avšak reakcia súčasnej vlády na neprimerane vysoký rast výdavkov, ktoré od začiatku krízy rástli najrýchlejším tempom v Európe, je silnou fackou podnikateľom a pracujúcim.

Vláda v záujme plnenia bruselských cieľov stláča deficit nie orezaním prevísajúcej slaniny neefektívnych a zbytočných výdavkov, ale prišliapnutím na krk produktívnemu súkromnému sektoru. Ak aj Európska komisia uzná započítanie jednorazových príjmov, ako sú napr. presun peňazí z II. piliera do Sociálnej poisťovne či predaj ropy zo štátnych rezerv a Jose Manuel Barroso pošle premiérovi gratulačnýlistk zníženiu deficitu pod 3 percentá HDP, oslavy na ministerstve financií len ťažko prekryjú chuť blenu v ústach 400-tisíc nezamestnaných, z ktorých mnohí prišli o prácu práve v dôsledku zvyšovania príjmov štátnej kasy.

Trest podnikateľom

Asi nikto nepochybuje o tom, že jedným z najväčších súčasných problémov Slovenska je vysoká nezamestnanosť. Vie to aj vláda, ktorá si zvyšovanie zamestnanosti zadefinovala ako jednu z hlavných priorít. Čo pre to okrem poskytnutia zopár stimulov vo výške až 33-tisíc eur na jedno vytvorené pracovné miesto vyvoleným firmám v prvom polčase svojho vládnutia spravila?

Trestá podnikateľov, ktorí nevytvárajú „dostatočný“ zisk zavedením dane z podnikania (eufemisticky ju nazvala daňová licencia). Pritom už teraz podnikatelia platia množstvo daní, zamestnávajú ľudí a slúžia spotrebiteľom, a to aj v prípade, že produkujú stratu.

Zvyšuje firemné dane. Od roku 2013(po započítaní zníženia v tomto roku) stúpla daň z príjmu právnických osôb z 19 na 22 percent. Je to najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín v Európe, dokonca vyššia než v mnohých vyspelých členských krajín EÚ, kde pristupujú skôr k znižovaniu tejto dane (Švédi z 28 na 22 percent, Fíni z 26 na 20, Briti z 30 na 21...). Dôležitejšie je však porovnanie s krajinami, ktoré s nami súťažia nielen o zahraničných, ale aj domácich podnikateľov, a tam sa sadzby korporátnych daní pohybujú na úrovni 16 a menej percent. Toto škodlivé opatrenie navyše neprináša želaný efekt ani z hľadiska štátnej kasy. Zvýšenie sadzby dane o 21 percent v minulom roku zvýšilo výber z tejto dane len asi o 6 percent.

Likvidácia práce

Dalo by sa povedať, že vláda ide po pracovných miestach systematicky. Zvýšila minimálne odvody živnostníkom, obmedzila ich paušálne výdavky.

V tejto nepriaznivej dobe zvyšuje minimálnu mzdu, čím obmedzuje tvorbu pracovných miest najmä v najchudobnejších regiónoch.

Vytláča z trhu práce dohodárov, väčšinou chudobných, ktorí stratili možnosť privyrobiť si. Všetkým dohodárom (s výnimkou študentov), z ktorých 90 percent pracovalo za nižšiu ako minimálnu mzdu, zaviedla odvody už na prvé zarobené euro, čím predražila ich zamestnávanie o tretinu.

Znižuje motiváciu zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov garantovaním odstupného a rozšírením pôsobnosti zákona o kolektívnom vyjednávaní aj na firmy, ktoré s kolektívnymi zmluvami nesúhlasia.

Od podnikania odrádza zavádzaním povinnosti skladať zábezpeku pri registrácii na platcu DPH, či povinnosti skladať 5000 eur na bankový účet pre novozaložené s. r. o.

Ďaleko od istôt

Udržiavanie deficitu pod 3 percentami si bude vyžadovať ďalšie opatrenia. O tom, že obmedzenie plytvania s verejnými zdrojmi sa nechystá, svedčí aktuálny národný program reforiem. Spájaním a rušením 23 organizácií sa má ušetriť 6 miliónov eur. Deficit pritom presahuje 2000 miliónov.

Bolo by fajn, keby sa do spätného zrkadla pozrela aj vláda. Jednorazové príjmy z predaja štátneho majetku a eurofondy tu nebudú večne. Čím skôr sa vláda zameria na šetrenie spojené so znižovaním daní, tým lepšie vysvedčenie v ekonomickej oblasti môže očakávať na konci svojej štvorročnice, a tým viac sa priblíži k toľko sľubovaným istotám.

Na záver si dovolím ešte poukázať na to, že rovnako dôležité, ako to, čo vláda urobila, je to, čo neurobila. Neprišla so žiadnou zásadnou reformou na zlepšenie stavu nefungujúcich oblastí ako je súdnictvo, zdravotníctvo či školstvo. Nádych do druhého polčasu musí byť mocný.
 

Hospodárske noviny, 9.4.2014