Najpremyslenejšie plány

Každý človek plánuje. Svoj program počas dňa,
dovolenku, vzdelanie, či kariéru. Firmy plánujú uvedenie produktov na trh, ich
predajnú stratégiu. Ak plánujete vy, rozhodujete najmä o svojom čase,
peniazoch a majetku. Náklady na prípadné omyly budete niesť len vy, takže
ste dostatočne motivovaní to spraviť dobre. Keď plánujú vládne úrady, rozhodujú
o čase, peniazoch a majetku iných ľudí.

Najpremyslenejšie plány

Randal O´ Toole: Najpremyslenejšie plány

O škodlivosti plánovania úradníkov pre váš život, peňaženku a
budúcnosť

Randal O´ Toole je americký ekonóm a výskumný spolupracovník
think-tanku Cato Institute, bývalý ekonóm Thoreau Institute a Yale
University. Viac ako tridsať rokov sa venuje výskumu v oblasti rastu miest, dopravy a životného prostredia.
Časopis Newsweek ho zaradil do dvadsiatky najvýznamnejších „hýbateľov a boričov
mýtov západu USA“.

Každý človek plánuje. Svoj program počas dňa, dovolenku,
vzdelanie, či kariéru. Firmy plánujú uvedenie produktov na trh, ich predajnú
stratégiu. Ak plánujete vy, rozhodujete najmä o svojom čase, peniazoch
a majetku. Náklady na prípadné omyly budete niesť len vy, takže ste
dostatočne motivovaní to spraviť dobre. Keď plánujú vládne úrady, rozhodujú
o čase, peniazoch a majetku iných ľudí. Tieto rozhodnutia sú
predmetom knihy Randala O´Toola „Najpremyslenejšie
plány: Ako plánovanie vlády poškodzuje kvalitu vášho života, vašu peňaženku
a budúcnosť“
.

Ak vás šéf pozve na obed do luxusnej japonskej reštaurácie,
nebudete sa zdráhať nechať tak mizerný sendvič s maslom, ktorý ste sa chystali zjesť.
Ak vám váš bohatý príbuzný ponúkne cestu na Havaj budúce leto, neodbijete ho
odpoveďou: „Nie, plánoval som v ten týždeň prať.“ Ak automobilky vyrobia
auto, ktoré nechce nikto kupovať, prehodia výrobu na populárnejší model.

Nadbytok nechceného,
málo potrebného

Ak zosnované plány zídu z nasmerovanej cesty, plánovači
zhodia vinu na politikov alebo tvrdia, že na daných postoch sedeli nesprávni
ľudia. O´ Toole v knihe ukazuje, že toto zlyhanie je nevyhnutné. Podľa
neho by sme nemali byť prekvapení, keď vládny úrad vytvorený k tomu, aby
chránil lesy pred ich nadmerným výrubom, ich naopak celé vyrúbe. Rovnako by sa
nikto nemal čudovať, keď úradníci poverení zvýšením mobility obyvateľov túto
nakoniec znížia. Všetky tieto veci sú predvídateľnými dôsledkami aplikovania
princípov štátneho plánovania komplexných problémov – produkcia nadbytku vecí,
ktoré ľudia v skutočnosti nechcú a nedostatočné poskytovanie vecí,
ktoré ľudia naozaj chcú.

Plánovači zamestnaní vo vládnych agentúrach nemusia svoje
plány opierať o vlastné peniaze. To znamená, že ich nemusí trápiť to, či
ich predstavy zarobia alebo prerobia peniaze. Ak regulácie písané plánovačmi
donútia podnikateľov realizovať projekty, pri ktorých by prišli o peniaze,
tí samozrejme do takéhoto niečoho nevstúpia. Plánovači skonštatujú, že ide
o zlyhanie trhu a odpovedajú ponúkaním dotácií, ktoré majú
podnikateľov prilákať.

Kniha je zvlášť vhodná pre tých čitateľov, ktorí sa
neuspokoja so všeobecným tvrdením o nevyhnutnom zlyhaní štátneho
plánovania v dôsledku nemožnosti ekonomickej kalkulácie. Randal O´ Toole
v knihe príklad za príkladom ukazuje, že vláda svojim plánovaním často
spôsobuje problémy, ktoré chce vyriešiť.

Bublina na trhu s bývaním, zvýšené dopravné zápchy,
rastúce obmedzenia ľudí nakladajúcich so svojim majetkom, či klesajúca
zamestnanosť v mestách, ktoré by mali rýchlo rásť. To všetko sú dôsledky
úradníckych schém. Napriek tomu sa im darí obviňovať zo zápch ľudí cestujúcich
v aute, z nedostupnosti bývania vinia špekulantov a nízke
úrokové sadzby a za nezamestnanosť môžu chamtivé korporácie presúvajúce sa
do iných častí sveta. Len málokto hľadá skutočnú vinu tam kde je. V rukách
plánovačov, ktorí úmyselne vytvárajú zápchy, veselo zvyšujú ceny domov a
horlivo píšu regulácie nepriateľské voči miestnemu podnikaniu.

Myslenie
v 50-ročniciach

Plánovači si myslia, že keď vedia postaviť dom, môžu
navrhovať celé zastavané územie. R. O´ Toole objasňuje tento vrcholný nezmysel.
„Uvažujme o území s miliónom obyvateľov a miliónom parciel
nehnuteľností, z ktorých každá môže byť využitá desiatkami rôznych
spôsobov. Každý z tých ľudí prikladá rôznu hodnotu možnému využitiu, čoho
výsledkom sú bilióny rôznych zozbieraných dát. Pridajte dopravu a inú
infraštruktúru, zmeny chutí a trendov v čase, spôsob akým rôzne
využitia nehnuteľností ovplyvňujú hodnotu ostatných susedných nehnuteľností,
a požiadavky na dáta sa budú pohybovať v kvadriliónoch. Takéto
množstvo údajov nedokáže nikto nikdy ani len zozbierať, nie to ešte pochopiť.“

Ako sa s problémami takéhoto rozsahu vysporadúvajú
kvázi-vedeckí, racionálni plánovači? Zjednodušujú. Výsledkom sú schémy, ktoré
spôsobujú mestám oveľa viac škôd ako dobra.

Plánovači nevidia viac do budúcnosti ako ktokoľvek iný. „Predstavte
si napríklad plán pre vaše mesto napísaný v roku 1950 na ďalších 50 rokov
dopredu. V tom čase len málo ľudí niekedy letelo a ešte nikto
necestoval komerčným lietadlom. Len niektorí ľudia pracovali s počítačom, a dokonca
ani najväčší ďalekovidiaci autori science-fiction nepredpovedali mikropočítače
alebo internet. Málo ľudí si mohlo dovoliť pravidelne telefonovať na väčšiu
diaľku.“

S informáciami dostupnými v roku 1950 by ste v
pláne pre rok 2000 určili priestor pre letisko príliš malý, pre vlakovú stanicu
príliš veľký. Predpokladali by ste, že vysoké telekomunikačné náklady by nútili
miesta zamestnania vznikať tesne pri sebe a neďaleko obytných štvrtí. Keďže
by ste nepredpokladali také masové rozšírenie automobilov, domy by ste
naplánovali len s jednou garážou. A vôbec by ste nepočítali
s tým, že mnoho ľudí bude chcieť vo svojom dome zároveň pracovať.

Plánovacie
obmedzenia, až potom nízke úroky

O´ Toole vyvracia na konkrétnych číslach obľúbený mýtus
o nedostatku otvoreného priestoru.

„Ak by každá domácnosť v USA postavila dom na pozemku
s rozlohou tisíc m2, pohodlne by sa všetky zmestili do štátu Ohio, ktorý
zaberá asi 1,1% z celkového územia krajiny. A to s dostatkom
voľného priestoru pre spájajúce cesty, parky a inú vybavenosť. Všetky
maloobchodné, komerčné a industriálne územia na rozlohe opäť 1,1% by sa
hravo zmestili do Kentucky. Zvyšných 97,8% by ostalo pre farmy, lesy alebo
nedotknutú divočinu. Zatiaľ čo v
častiach krajiny existuje nedostatok možností bývania, nedostatok vidieckeho
otvoreného priestoru hocikde v USA nie je.“

Prísne územnoplánovacie predpisy vplývajú podľa neho na ceny
a tým aj dostupnosť domov pre ľudí. A to dokonca viac ako nízke
úrokové sadzby. V územiach s prísnymi plánovacími predpismi sa ceny
domov zvyšovali v období 1999 až 2005 ročne o 4 až 13 percent. Ale
v častiach s nie tak prísnym alebo žiadnym plánovaním tieto ceny
rástli o 1 – 3 percentá. Ak by ceny rástli 2,5 % ročne, pomer cena-príjem
by bol v roku 2005 na úrovni 2,2. Preto sa napríklad Houston považuje za
najmenej rizikové mesto z pohľadu prasknutia realitnej bubliny. Aj keď ani
tu ceny domov nie sú imúnne voči celkovému rastu v dôsledku nízkych
úrokov, stále ostávajú oveľa miernejšie ako napríklad v San Jose. Zatiaľ
čo tam ceny vzrástli v roku 2004 o 15 percent, v Houstone sa
zvýšili o takmer štyri percentá.

Územné plánovanie nazýva O´ Toole aj daňou pre niektoré
skupiny obyvateľstva, ktorá je okamžite transferovaná k bohatším ľuďom. Uvaľuje
totiž vysoké náklady na kupujúcich, no pre existujúcich vlastníkov domov
znamená vietor do plachiet. Tu cituje ekonómov Glaesera a Gyourka, ktorí
v jednej zo svojich prác o nedostupnosti bývania skonštatovali, že
zónovanie zmenilo „mestá zo strojov urbánneho rastu na spolky vlastníkov
domov.“ „Rovnako ako je OPEC motorom zvyšovania cien ropy v produkujúcich
krajinách, mestské plánovanie je nástrojom ako vlastníci zvyšujú ceny svojich
domov.“

Efekt Concordu

Ekonomické (nemožnosť racionálnej ekonomickej kalkulácie) a
technické bariéry (obrovské množstvo dát, nepredvídateľnosť budúcnosti, problém
modelovania, rýchlosť zmien v čase) robia plánovanie štátu neuskutočniteľnou
aktivitou. Naivnému snílkovi sa určite tlačí na jazyk otázka: Ale ak je možné
prekonať tieto ekonomické a technické prekážky a nájdu sa správni ľudia,
môže vládne plánovanie fungovať? O´Toole ukazuje, že nemôže. Pretože iné
skupiny vo vláde – zvolení úradníci, byrokracia a špeciálne záujmy,
prekrútia plánovanie smerom k ich vlastným cieľom, nie k tzv. „verejnému
záujmu“.

Štátni manažéri vedia, že keď už raz odštartoval výkop
stavebného projektu, politici ho zriedka zastavia, aj keď sa náklady
astronomicky zvyšujú oproti predpokladom. O´ Toole tento jav nazýva efektom
Concordu. Pomenovanie pochádza od francúzsko-britského lietadla, ktorého
náklady na skonštruovanie ďaleko presiahli pôvodný rozpočet. Pritom prínos pre
ľudí bol zanedbateľný. Okrem vrstvy spoločnosti ochotnej zaplatiť päť
a viac tisíc dolárov za transatlantický let sa týmto strojom nikto
nevozil.

Záujmové skupiny sa spoliehajú na základný princíp:
sústrediť benefity na niekoľkých a rozložiť náklady na mnohých. Milióny
ľudí platia každoročne dane štátu. Ak vezmete každému korunu, nikto si to
nevšimne. Dajte milióny korún jednej osobe alebo záujmovej skupine
a takmer určite to zaregistruje. A naopak, vráťte peniaze daňovníkom
a znova si to nikto nevšimne. Ale zoberte tieto miliardy záujmovej skupine
a ich hulákanie bude počuť na kilometre alebo aspoň v sálach
parlamentu.

Podľa autora knihy každý systém funguje na základe spätnej
väzby. Ak polievate záhradu, ktorej sa dostáva dostatok slnka, vaše paradajky
očervenejú. Ak Chrysler navrhne dostatok áut, ktoré sa mnohým páčia, zarobí
peniaze a môže konkurovať Toyote. Ak poslanci parlamentu (ministri vlády)
zistia, že míňanie peňazí im pomáha k opätovnému zvoleniu, budú míňať viac
peňazí.

Ak by sa napriek tomu našiel tzv. „slušný“ politik, dopadol
by ako postavička v britskom sitkome „Samozrejme, pán premiér“. V každej
epizóde príde predseda vlády so skvelou myšlienkou ako zoštíhliť jeho vládny
aparát. Ministri mu potvrdia, že je to naozaj výborný nápad, ale za jeho
chrbtom mu všemožne bránia, aby sa tak stalo.

Martin Rojko

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards