Randal O´ Toole - Najpremyslenejšie plány

Každý človek plánuje. Svoj program počas dňa,
dovolenku, vzdelanie, či kariéru. Firmy plánujú uvedenie produktov na trh, ich
predajnú stratégiu. Ak plánujete vy, rozhodujete najmä o svojom čase,
peniazoch a majetku. Náklady na prípadné omyly budete niesť len vy, takže
ste dostatočne motivovaní to spraviť dobre. Keď plánujú vládne úrady, rozhodujú
o čase, peniazoch a majetku iných ľudí.

Randal O´ Toole - Najpremyslenejšie plány

Randal O´ Toole: Najpremyslenejšie plány

O škodlivosti plánovania úradníkov pre váš
život, peňaženku a budúcnosť

Randal
O´ Toole je americký ekonóm a výskumný spolupracovník think-tanku Cato
Institute, bývalý ekonóm Thoreau Institute a Yale University. Viac ako tridsať
rokov sa venuje výskumu v oblasti rastu miest, dopravy a životného prostredia.
Časopis Newsweek ho zaradil do dvadsiatky najvýznamnejších „hýbateľov a boričov
mýtov západu USA“.

Každý
človek plánuje. Svoj program počas dňa, dovolenku, vzdelanie, či kariéru. Firmy
plánujú uvedenie produktov na trh, ich predajnú stratégiu. Ak plánujete vy,
rozhodujete najmä o svojom čase, peniazoch a majetku. Náklady na prípadné omyly
budete niesť len vy, takže ste dostatočne motivovaní to spraviť dobre. Keď
plánujú vládne úrady, rozhodujú o čase, peniazoch a majetku iných ľudí. Tieto
rozhodnutia sú predmetom knihy Randala O´Toola „Najpremyslenejšie plány:
Ako plánovanie vlády poškodzuje kvalitu vášho života, vašu peňaženku a
budúcnosť“
.

Ak
vás šéf pozve na obed do luxusnej japonskej reštaurácie, nebudete sa zdráhať
nechať tak mizerný sendvič s maslom, ktorý ste sa chystali zjesť. Ak vám váš
bohatý príbuzný ponúkne cestu na Havaj budúce leto, neodbijete ho odpoveďou:
„Nie, plánoval som v ten týždeň prať.“ Ak automobilky vyrobia auto, ktoré
nechce nikto kupovať, prehodia výrobu na populárnejší model.

Nadbytok
nechceného, málo potrebného

Ak
zosnované plány zídu z nasmerovanej cesty, plánovači zhodia vinu na politikov
alebo tvrdia, že na daných postoch sedeli nesprávni ľudia. O´ Toole v knihe
ukazuje, že toto zlyhanie je nevyhnutné. Podľa neho by sme nemali byť
prekvapení, keď vládny úrad vytvorený k tomu, aby chránil lesy pred ich nadmerným
výrubom, ich naopak celé vyrúbe. Rovnako by sa nikto nemal čudovať, keď
úradníci poverení zvýšením mobility obyvateľov túto nakoniec znížia. Všetky
tieto veci sú predvídateľnými dôsledkami aplikovania princípov štátneho
plánovania komplexných problémov – produkcia nadbytku vecí, ktoré ľudia v
skutočnosti nechcú a nedostatočné poskytovanie vecí, ktoré ľudia naozaj chcú.

Plánovači
zamestnaní vo vládnych agentúrach nemusia svoje plány opierať o vlastné
peniaze. To znamená, že ich nemusí trápiť to, či ich predstavy zarobia alebo
prerobia peniaze. Ak regulácie písané plánovačmi donútia podnikateľov
realizovať projekty, pri ktorých by prišli o peniaze, tí samozrejme do takéhoto
niečoho nevstúpia. Plánovači skonštatujú, že ide o zlyhanie trhu a odpovedajú ponúkaním
dotácií, ktoré majú podnikateľov prilákať.

Kniha
je zvlášť vhodná pre tých čitateľov, ktorí sa neuspokoja so všeobecným tvrdením
o nevyhnutnom zlyhaní štátneho plánovania v dôsledku nemožnosti ekonomickej
kalkulácie. Randal O´ Toole v knihe príklad za príkladom ukazuje, že vláda
svojim plánovaním často spôsobuje problémy, ktoré chce vyriešiť.

Bublina
na trhu s bývaním, zvýšené dopravné zápchy, rastúce obmedzenia ľudí
nakladajúcich so svojim majetkom, či klesajúca zamestnanosť v mestách, ktoré by
mali rýchlo rásť. To všetko sú dôsledky úradníckych schém. Napriek tomu sa im
darí obviňovať zo zápch ľudí cestujúcich v aute, z nedostupnosti bývania vinia
špekulantov a nízke úrokové sadzby a za nezamestnanosť môžu chamtivé korporácie
presúvajúce sa do iných častí sveta. Len málokto hľadá skutočnú vinu tam kde
je. V rukách plánovačov, ktorí úmyselne vytvárajú zápchy, veselo zvyšujú ceny
domov a horlivo píšu regulácie nepriateľské voči miestnemu podnikaniu.

Myslenie
v 50-ročniciach

Plánovači
si myslia, že keď vedia postaviť dom, môžu navrhovať celé zastavané územie. R.
O´ Toole objasňuje tento vrcholný nezmysel. „Uvažujme o území s miliónom
obyvateľov a miliónom parciel nehnuteľností, z ktorých každá môže byť využitá
desiatkami rôznych spôsobov. Každý z tých ľudí prikladá rôznu hodnotu možnému
využitiu, čoho výsledkom sú bilióny rôznych zozbieraných dát. Pridajte dopravu
a inú infraštruktúru, zmeny chutí a trendov v čase, spôsob akým rôzne využitia
nehnuteľností ovplyvňujú hodnotu ostatných susedných nehnuteľností, a
požiadavky na dáta sa budú pohybovať v kvadriliónoch. Takéto množstvo údajov
nedokáže nikto nikdy ani len zozbierať, nie to ešte pochopiť.“

Ako
sa s problémami takéhoto rozsahu vysporadúvajú kvázi-vedeckí, racionálni
plánovači? Zjednodušujú. Výsledkom sú schémy, ktoré spôsobujú mestám oveľa viac
škôd ako dobra.

Plánovači
nevidia viac do budúcnosti ako ktokoľvek iný. „Predstavte si napríklad plán pre
vaše mesto napísaný v roku 1950 na ďalších 50 rokov dopredu. V tom čase len
málo ľudí niekedy letelo a ešte nikto necestoval komerčným lietadlom. Len
niektorí ľudia pracovali s počítačom, a dokonca ani najväčší ďalekovidiaci
autori science-fiction nepredpovedali mikropočítače alebo internet. Málo ľudí
si mohlo dovoliť pravidelne telefonovať na väčšiu diaľku.“

S
informáciami dostupnými v roku 1950 by ste v pláne pre rok 2000 určili priestor
pre letisko príliš malý, pre vlakovú stanicu príliš veľký. Predpokladali by
ste, že vysoké telekomunikačné náklady by nútili miesta zamestnania vznikať
tesne pri sebe a neďaleko obytných štvrtí. Keďže by ste nepredpokladali také
masové rozšírenie automobilov, domy by ste naplánovali len s jednou garážou. A
vôbec by ste nepočítali s tým, že mnoho ľudí bude chcieť vo svojom dome zároveň
pracovať.

Plánovacie
obmedzenia, až potom nízke úroky


Toole vyvracia na konkrétnych číslach obľúbený mýtus o nedostatku otvoreného
priestoru.

„Ak
by každá domácnosť v USA postavila dom na pozemku s rozlohou tisíc m2, pohodlne
by sa všetky zmestili do štátu Ohio, ktorý zaberá asi 1,1% z celkového územia
krajiny. A to s dostatkom voľného priestoru pre spájajúce cesty, parky a inú
vybavenosť. Všetky maloobchodné, komerčné a industriálne územia na rozlohe opäť
1,1% by sa hravo zmestili do Kentucky. Zvyšných 97,8% by ostalo pre farmy, lesy
alebo nedotknutú divočinu. Zatiaľ čo v častiach krajiny existuje nedostatok
možností bývania, nedostatok vidieckeho otvoreného priestoru hocikde v USA nie
je.“

Prísne
územnoplánovacie predpisy vplývajú podľa neho na ceny a tým aj dostupnosť domov
pre ľudí. A to dokonca viac ako nízke úrokové sadzby. V územiach s prísnymi
plánovacími predpismi sa ceny domov zvyšovali v období 1999 až 2005 ročne o 4
až 13 percent. Ale v častiach s nie tak prísnym alebo žiadnym plánovaním tieto
ceny rástli o 1 – 3 percentá. Ak by ceny rástli 2,5 % ročne, pomer cena-príjem
by bol v roku 2005 na úrovni 2,2. Preto sa napríklad Houston považuje za
najmenej rizikové mesto z pohľadu prasknutia realitnej bubliny. Aj keď ani tu
ceny domov nie sú imúnne voči celkovému rastu v dôsledku nízkych úrokov, stále
ostávajú oveľa miernejšie ako napríklad v San Jose. Zatiaľ čo tam ceny vzrástli
v roku 2004 o 15 percent, v Houstone sa zvýšili o takmer štyri percentá.

Územné
plánovanie nazýva O´ Toole aj daňou pre niektoré skupiny obyvateľstva, ktorá je
okamžite transferovaná k bohatším ľuďom. Uvaľuje totiž vysoké náklady na
kupujúcich, no pre existujúcich vlastníkov domov znamená vietor do plachiet. Tu
cituje ekonómov Glaesera a Gyourka, ktorí v jednej zo svojich prác o
nedostupnosti bývania skonštatovali, že zónovanie zmenilo „mestá zo strojov
urbánneho rastu na spolky vlastníkov domov.“ „Rovnako ako je OPEC motorom
zvyšovania cien ropy v produkujúcich krajinách, mestské plánovanie je nástrojom
ako vlastníci zvyšujú ceny svojich domov.“

Efekt
Concordu

Ekonomické
(nemožnosť racionálnej ekonomickej kalkulácie) a technické bariéry (obrovské
množstvo dát, nepredvídateľnosť budúcnosti, problém modelovania, rýchlosť zmien
v čase) robia plánovanie štátu neuskutočniteľnou aktivitou. Naivnému snílkovi
sa určite tlačí na jazyk otázka: Ale ak je možné prekonať tieto ekonomické a
technické prekážky a nájdu sa správni ľudia, môže vládne plánovanie fungovať?
O´Toole ukazuje, že nemôže. Pretože iné skupiny vo vláde – zvolení úradníci,
byrokracia a špeciálne záujmy, prekrútia plánovanie smerom k ich vlastným
cieľom, nie k tzv. „verejnému záujmu“.

Štátni
manažéri vedia, že keď už raz odštartoval výkop stavebného projektu, politici
ho zriedka zastavia, aj keď sa náklady astronomicky zvyšujú oproti
predpokladom. O´ Toole tento jav nazýva efektom Concordu. Pomenovanie pochádza
od francúzsko-britského lietadla, ktorého náklady na skonštruovanie ďaleko
presiahli pôvodný rozpočet. Pritom prínos pre ľudí bol zanedbateľný. Okrem
vrstvy spoločnosti ochotnej zaplatiť päť a viac tisíc dolárov za
transatlantický let sa týmto strojom nikto nevozil.

Záujmové
skupiny sa spoliehajú na základný princíp: sústrediť benefity na niekoľkých a
rozložiť náklady na mnohých. Milióny ľudí platia každoročne dane štátu. Ak
vezmete každému korunu, nikto si to nevšimne. Dajte milióny korún jednej osobe
alebo záujmovej skupine a takmer určite to zaregistruje. A naopak, vráťte
peniaze daňovníkom a znova si to nikto nevšimne. Ale zoberte tieto miliardy
záujmovej skupine a ich hulákanie bude počuť na kilometre alebo aspoň v sálach
parlamentu.

Podľa
autora knihy každý systém funguje na základe spätnej väzby. Ak polievate
záhradu, ktorej sa dostáva dostatok slnka, vaše paradajky očervenejú. Ak
Chrysler navrhne dostatok áut, ktoré sa mnohým páčia, zarobí peniaze a môže
konkurovať Toyote. Ak poslanci parlamentu (ministri vlády) zistia, že míňanie
peňazí im pomáha k opätovnému zvoleniu, budú míňať viac peňazí.

Ak
by sa napriek tomu našiel tzv. „slušný“ politik, dopadol by ako postavička v
britskom sitkome „Samozrejme, pán premiér“. V každej epizóde príde predseda
vlády so skvelou myšlienkou ako zoštíhliť jeho vládny aparát. Ministri mu
potvrdia, že je to naozaj výborný nápad, ale za jeho chrbtom mu všemožne
bránia, aby sa tak stalo.

Martin
Rojko

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards