Analýza HN: Za najnižší plat robia dve percentá Slovákov (Hospodárske noviny)
Podľa Radovana Ďuranu z INESS je nový zákon o
minimálnej mzde menej škodlivý ako minulý, ale stále negatívny pre trh práce. Môže
nastať stav, že vysoký rast priemernej mzdy ťahaný rastúcimi odmenami
kvalifikovanej pracovnej sily bude spôsobovať zatváranie pracovných miest
zamestnancov s nízkou kvalifikáciou, lebo na ich postoch je možnosť zvyšovať
produktivitu výrazne obmedzená, povedal pre Hospodárske noviny dňa 18.4.2008.
Výška minimálnej mzdy neovplyvňuje iba tých, ktorí ju
dostávajú a zamestnávateľov, ale tiež zamestnancov, ktorí zarábajú podstatne
viac.
Inštitút minimálnej mzdy funguje vo viacerých
krajinách Európskej únie aj mimo nej. Historicky vznikol ako výdobytok
zamestnancov - preto, aby cena práce neklesla pod istú minimálnu hodnotu.
Minimálna mzda sa prejavuje v rôznych podobách. Niekde je stanovená iba jedna
jej úroveň pre všetky odvetvia ekonomiky, Francúzsko má napríklad dve úrovne -
minimálnu mzdu v priemysle a v poľnohospodárstve, pričom vyššia je tá prvá.
Niektoré krajiny stanovujú minimálnu mzdu dokonca pre jednotlivé odvetvia.
Na Slovensku je stanovená minimálna mzda 8 100 korún. Upraviť, teda zvýšiť by
sa mala od 1. januára 2009 a potom každý rok vždy k 1. januáru, na rozdiel od
doterajšieho cyklu, keď sa minimálna mzda zvyšovala s účinnosťou od 1. októbra.
Ak sa sociálni partneri nedohodnú, o koľko, zvýši sa o percento rastu
priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve.
Výpočet po novom
Tento postup pri zvyšovaní minimálnej mzdy určuje zákon o minimálnej mzde,
ktorý platí od 1. februára tohto roka. Predtým v prípade nedohody rozhodovala o
výške minimálnej mzdy vláda. Viceprezident KOZ Vladimír Mojš s novými
pravidlami súhlasí: "V danej chvíli sa tento model zdá
najvýhodnejší. Vzhľadom na to, že mechanizmus je nový a zatiaľ ešte nebol
vyskúšaný, je priskoro ho hodnotiť."
Podľa analytika Inštitútu pre ekonomické
a sociálne štúdie INESS Radovana Ďuranu je nový mechanizmus menej škodlivý ako
minulý, ale stále negatívny pre trh práce. "Môže preto nastať stav, že
vysoký rast priemernej mzdy ťahaný rastúcimi odmenami kvalifikovanej pracovnej
sily bude spôsobovať zatváranie pracovných miest zamestnancov s nízkou
kvalifikáciou, lebo na ich postoch je možnosť zvyšovať produktivitu výrazne
obmedzená."
Minimálna mzda: áno alebo nie
Polemika o opodstatnenosti minimálnej mzdy ako takej trvá na Slovensku
roky. Odborári tvrdia, že jej existencia je nevyhnutná, pretože garantuje právo
zamestnancov na minimálnu odmenu, ktorá im umožní pokryť základné životné
potreby. Podľa zamestnávateľov je dôležité, aby minimálna mzda, keď už je
zavedená, bola vyššia ako príspevok v nezamestnanosti, aby sa aj za ňu oplatilo
pracovať. Len vtedy môže mať pozitívnu funkciu. Ekonómovia sú presvedčení, že
opodstatnenie nemá. Znižuje šance získať prácu, zároveň mnohé pracovné miesta
vôbec nevznikajú, keďže nemôžu ponúknuť ani minimálnu mzdu.
Krajiny, v ktorých je inštitút minimálnej mzdy zavedený, sa usilujú dosiahnuť,
aby rozdiel medzi sociálnymi dávkami, predovšetkým medzi príspevkom v
nezamestnanosti a minimálnou mzdou, bol dostatočne veľký, aby sa za túto mzdu
oplatilo pracovať.
Na druhej strane treba však povedať, že tak či tak väčšina ľudí za takýto plat
nepracuje. Na Slovensku tento inštitút využívajú zhruba dve percentá ľudí.
"Zamestnávatelia ho považujú za zbytočný, lebo vedia, že na trhu práce aj
tak nenájdu zamestnancov, ktorí by boli ochotní ísť pracovať za minimálnu
mzdu," konštatuje predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
Peter Mihók.
V zásade by však minimálna mzda zamestnávateľom neprekážala, keby nebola
nadviazaná na iné odvodové povinnosti. A to je problém. V tom okamihu totiž
prestáva zasahovať len tie spomínané dve percentá pracujúcich, ale jej dôsledky
postihujú všetkých.
Nie sú to len sociálne a zdravotné odvody
Podnikatelia všeobecne nemajú inštitút minimálnej mzdy radi. Podľa nich je
problém v tom, že zvyšovaním odvodov a dávok - v dôsledku rastu minimálnej mzdy
- sa zvyšujú náklady firiem. Nikto nemá rad, keď sa mu zvyšujú náklady bez
reálnych výnosov. Navyše, keď sa zvyšujú náklady, objavuje sa inflačná špirála,
lebo každý náklad sa musí prejaviť v cene, čiastočne sa môže prejaviť v
zníženej miere zisku, ale v konečnom dôsledku to tak či tak zaplatí konečný
spotrebiteľ, občan. Zvýšenie nákladov okrem toho znižuje konkurencieschopnosť
firiem v zahraničí.
Hoci v zásade je zhoda v tom, že minimálna mzda by sa mala odpojiť od právnych
noriem, ktoré ju používajú ako referenčnú veličinu, teda vychádzajú z jej
aktuálnej výšky, očakáva sa, že najväčší boj bude o jej nadviazanosť na poistné
odvody. "Nie som si istý, do akej dimenzie pôjde vláda, lebo ak to urobí
iba opticky, sťaží si tripartitné rokovania do budúcnosti z hľadiska zvyšovania
minimálnej mzdy," domnieva sa Peter Mihók.
No nie sú to len sociálne či zdravotné odvody. Od výšky minimálnej mzdy sa
totiž odvíjajú aj ďalšie príspevky platené zamestnávateľom.
Firiem, ktoré platia priemernú mzdu vo výške trojnásobku minimálnej mzdy, čo je
dnes na Slovensku bežné, sa prakticky v prvom kroku minimálna mzda netýka. Lebo
ak niekto vypláca zamestnancovi napríklad 25-tisíc korún, jeho vlastne nemusí
zaujímať, či je minimálna mzda osem alebo desaťtisíc korún. Pocítia ju však napríklad
živnostníci, ktorí si odvody platia práve z minimálnej mzdy. Tá je totiž aj
minimálnym vymeriavacím základom na platenie odvodov tak do Sociálnej
poisťovne, ako aj do zdravotných poisťovní.
Psychologický moment
Podnikatelia navrhujú, aby si všetky odvody odvádzali zamestnanci sami.
Dostali by takzvanú super mzdu, čo by bola vlastne celá cena ich práce, a oni
by si za seba odvádzali zdravotné, sociálne a iné odvody. Bol by to skôr
psychologický moment, pretože finančne by na tom boli s najväčšou pravdepodobnosťou
rovnako, no mali by lepší prehľad o cene svojej práce, o výške odvodov a o tom,
koľko z ceny práce vlastne v konečnom dôsledku dostanú. "Ak si uvedomíme,
že je to cena práce, zamestnávateľovi je v podstate jedno, či z nej dá viac vo
forme mzdy a menej vo forme odvodov. Ten balík, cena práce, zostane rovnaký,
ale zamestnanec si veľakrát neuvedomuje, že tá jeho mzda často rastie pomalšie,
ako by chcel, práve v dôsledku toho, že sú vysoké odvody," vysvetľuje
Peter Mihók.
Pozor na regionálne a odvetvové rozdiely
Pri inštitúte minimálnej mzdy a predovšetkým stanovení jej výšky sú
dôležitým momentom regionálne a odvetvové rozdiely. V regiónoch, kde je málo
ekonomických aktivít, sú ľudia ochotní ísť pracovať aj za nižšiu cenu práce. No
minimálna mzda nepustí. "Minimálna
mzda obmedzuje tvorbu a udržanie pracovných miest, pôsobí na zvyšovanie
nezamestnanosti," tvrdí analytik Radovan Ďurana. Naopak, viceprezident
KOZ Vladimír Mojš je presvedčený, že výšku minimálnej mzdy má v súčasnosti
určovať zákon.
Celoplošne stanovená minimálna mzda prináša z regionálneho hľadiska riziko v
tom, že náklady zamestnanca v Bratislave - cestovné, bývanie atď. - sú
podstatne vyššie ako v niektorom slabšom regióne, kde sú nižšie ceny, lacnejšie
byty - tam je 8 100 korún iný peniaz ako v Bratislave.
Druhý problém je odvetvový. Všade na svete sú odvetvia, kde sa zarába viac a
kde menej. Niektorí ľudia sú ochotní ísť pracovať tam, kde práca nie je taká
náročná, ale aj sa tam menej zarába: typickým príkladom je textilný priemysel,
kde sú mzdy nižšie ako napríklad v hutníctve. Príkladom diferencovaného
prístupu je Francúzsko, ktoré uplatňuje dve úrovne minimálnej mzdy, v priemysle
a v poľnohospodárstve - práve preto, lebo v agrosektore bola mzdová úroveň vždy
nižšia.
Ak sa nezohľadňujú odvetvové špecifiká, hrozí zase riziko, že by mohol nastať
úbytok pracovných síl, tie by sa dostali do sociálnej siete. Pretože napríklad
vo svojom okolí majú iba textilné fabriky alebo je to typicky poľnohospodárska
oblasť. Niektorí zamestnávatelia by totiž o ne nemali záujem, lebo celoplošne
stanovená minimálna mzda by bola pre nich príliš vysoká, zvýšené náklady by im
znížili ich konkurencieschopnosť.
Minimálna mzda: privysoká či prinízka
Ak už teda inštitút minimálnej mzdy existuje, aká vysoká by mala byť
minimálna mzda? "Príliš nízka minimálna mzda, ktorá nepokrýva ani
najnutnejšie výdavky na bývanie, stravu, dopravu do zamestnania, pôsobí
demotivačne a môže viesť k preferovaniu poberania sociálnych dávok pred prácou
za minimálnu mzdu," tvrdí viceprezident odborárov Vladimír Mojš.
O príliš vysokej minimálnej mzde sa podľa neho nedá hovoriť, pretože pôsobíme v
európskom priestore, kde spoločný trh vyvoláva tlak na vyrovnávanie cien
tovarov a služieb v jednotlivých členských krajinách. Pritom úroveň na
Slovensku výrazne zaostáva za vyspelými krajinami Európskej únie, upozorňuje.
"Podľa údajov Eurostatu za rok 2007 minimálna mzda v nových členských
krajinách únie sa pohybuje od 92 eur v Bulharsku do 288 eur v Českej republike
a na Slovensku dosahuje 217 eur mesačne. V starých členských krajinách
(Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Veľká Británia, Írsko a Luxembursko) sa
minimálna mzda pohybuje od 1 254 eur vo Francúzsku do 1 570 eur v Luxembursku a
značne presahuje dokonca sumu priemernej mzdy na Slovensku," argumentuje.
Analytik Radovan Ďurana oponuje, že
príliš vysoká minimálna mzda vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti, čo podľa neho
potvrdzujú mnohé vedecké a empirické štúdie. "Z ekonomického hľadiska
neexistuje niečo ako nízka mzda. Pracovné miesto je obsadené na základe
dobrovoľnej dohody dvoch strán - každá takto dohodnutá mzda preto vyhovuje obom
stranám (nemôže byť ani nízka ani vysoká). Minimálna mzda najviac postihuje
nízkokvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných alebo osoby s krátkou praxou,
ktoré práve vstupujú na trh práce," vysvetľuje.
Rozhodujúci je rozdiel medzi dávkami v nezamestnanosti a minimálnou mzdou, je
presvedčený predseda SOPK Peter Mihók. "Pretože ak si vezmeme súčasnú
situáciu na trhu práce, kde je dnes vyšší dopyt ako ponuka, tak ten rozdiel,
odstup musí byť, lebo inak aj pri nedostatku pracovných síl budeme mať stále
relatívne vysokú nezamestnanosť, čo je v súčasnosti problém Slovenska,"
konštatuje. Ešte stále je nezamestnanosť dosť vysoká, aj keď predsa len klesla,
ale najväčší podiel tvoria dlhodobo nezamestnaní, ktorí nie sú ochotní sa
rekvalifikovať. "Dokonca v regiónoch, kde je dvojciferná nezamestnanosť,
nenájdete kvalifikovanú pracovnú silu. A tu už je niečo choré, lebo ak
nezamestnaný dostane opakovane ponuku pracovať, ktorú nevyužije, vo finále musí
o podporu v nezamestnanosti prísť, čo sa u nás prakticky nestáva,"
pripomína.
Čiže, ak už má minimálna mzda existovať, mala by byť jej výška dostatočne
vzdialená od dávok v nezamestnanosti, aby tie prestali byť pre ich poberateľov
zaujímavé.
Grafy
k článku nájdete na stránke Hospodárskych novín tu.
Bibiána Gunišová