Vráťte nám 200 miliónov

Zvýšenie dane z pridanej hodnoty z obdobia Radičovej vlády malo byť dočasné. Po znížení štátneho deficitu pod 3 % HDP sa mala sadzba vrátiť na pôvodnú úroveň. Len málo čo vie byť však tak trvácne ako dočasný vládny program.

"Ak znížite DPH z 20 na 19 %, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia. Čiže vlastne darujete 200 miliónov eur obchodníkom," povedal premiér. Treba ho brať s rezervou, DPH nerozumie. Presne proti tomuto zvýšeniu dane ešte ako opozičník bojoval: „Ale jedno percento, keď zvýšite DPH, to sa týka všetkých produktov. Ak napríklad máte chlieb, tak jedno percento je na múke, jedno percento je na droždí, jedno percento je na vode a tak ďalej a tak ďalej. To sa kumuluje.“ Takýmto veľavravným a hlavne mylným  výrokom vysvetľoval ako budú pre vyššiu DPH rásť ceny.

Že sa premiérovi Ficovi nebude chcieť vzdať stoviek miliónov eur, z ktorých sa dá postaviť štadión, tunel alebo nakúpiť informačný systém, dúfam neprekvapilo nikoho. Pozoruhodné ale je, ako sa jeho insitná argumentácia na Slovensku uchytila. Komunistická podozrievavosť voči podnikateľom je tu hlboko zakorenená.

Veď všetci predsa vieme, že spotrebiteľ je zdieraný chudák a podnikateľ vykorisťovateľ. Nepredpojaté pozorovanie sveta okolo nás a ekonomická teória ale hovoria niečo iné. Trh nie je rozdelený na dobrý a zlých. A spotrebitelia majú v rukách ďaleko viac moci, než si ľudia uvedomujú. Ani na našom výnimočnom Slovensku si podnikatelia nemôžu robiť s cenami čo chcú. To len tí, s ktorými sa politici často stretávajú, keďže sú prisatí na štát. Ak normálnej firme klesnú náklady (DPH), odrazí sa to v cene. Ak by tak podnikateľ nespravil, riskuje, že to urobí konkurencia, ktorá zadarmo príde k väčšiemu trhovému podielu. Aj náklady zvýšenia DPH o 1 % sme si rozdelili všetci,  odhady uvádzajú zvýšenie cien len o 0,5 %. Časť straty absorbovali obchodníci a výrobcovia. To, v akom pomere, závisí vždy na vzťahoch na jednotlivých trhoch. Nie je dôvod predpokladať, že pri znížení DPH by tomu bolo inak.  Niektoré ceny nemusia klesnúť vôbec, a predsa budú nižšie, ako pred znížením DPH. Stačí, že zníženie absorbuje časť inflačných tlakov a ceny budú rásť neskôr alebo pomalšie. Podivný je fakt, že obskúrne predpovede o neklesaní cien, keďže ide o tak malú čiastku, tu kolujú v  čase, keď ceny klesajú naprieč ekonomikou a benzín zlacňuje o jeden cent.

Úplne absurdný rozmer diskusii dáva tvrdenie, že ak sa zníženie DPH o jeden bod nepremietne do zníženia ceny pre spotrebiteľa 1:1, potom sa to celé neoplatí.  Aj analytici ministerstva financií dvíhajú varovný prst: v Lotyšsku odhadli pokles cien po znížení DPH len o 36 %!  Oplatí, neoplatí, ide o to komu. Aj keby sme uverili, že sa lotyšská ekonomická história zopakuje na Slovensku, potom úspora 0,36 % je pre slovenského dôchodcu stále viac ako 0 % v prípade zachovania súčasného stavu. Analytici samozrejme nemyslia na ľudí, ale na štát. A tomu vraj bude chýbať. No menej peňazí politikom a viac súkromnému sektoru nie je riziko, ale pozitívny efekt. Pre ekonomiku by to bola aspoň malá kompenzácia za doterajšie znižovania deficitu cez rast daní. Domáce úlohy z Bruselu hodili politici na súkromníkov. Ako ukazujú analýzy aj zo samotného Ministerstva financií, za cenu obetovania budúceho rastu. Jedno euro rozdelené do vreciek výrobcu, distribútora, predajcu a spotrebiteľa má totiž rádovo väčší efekt na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest ako jedno euro v  v rezerve futbalovo naladeného premiéra. Nižšia DPH sa síce neoplatí politikom, no Slovensku určite.

.týždeň, 20.7.2014