Odvodová úľava nemusí priniesť firmám úsporu (Sme)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS vo výsledku desaťtisíce pracovných miest pre zamestnávateľov zdražejú, a to aj po navrhovanom znížení odvodov, konštatoval pre denník Sme dňa 21.8.2014.

Ak pre zamestnancov s nízkou mzdou platia koeficienty náročnosti, ich zamestnávateľom môžu stúpnuť náklady aj pri odvodovej úľave.

BRATISLAVA. Aj keď má odvodová úľava znížiť náklady podnikateľom pri zamestnávaní ľudí s nízkou mzdou, nemusí to nutne platiť.

Odvodová úľava má zabezpečiť zníženie nákladov tým, čo zamestnávajú ľudí s príjmom od 380 eur do 494 eur. Za zamestnancov budú platiť nižšie zdravotné odvody.

No keďže stúpne aj minimálna mzda, podnikatelia musia podľa Zákonníka práce málo zarábajúcim upraviť mzdy o koeficient náročnosti. Platí to vtedy, ak odmeňovanie nie je upravené v kolektívnej zmluve.

„Keby nedošlo k zvýšeniu minimálnej mzdy, nebol by problém,“ hovorí šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko.

Analytik INESS Radovan Ďurana vraví, že vo výsledku desaťtisíce pracovných miest pre zamestnávateľov zdražejú, a to aj po navrhovanom znížení odvodov.

Preto si myslí, že navrhované zmeny v odvodoch nepomôžu vytvoriť nové miesta.

Ako to funguje

Základná minimálna mzda, ktorá je dnes 352 eur a má byť 380 eur, platí pre jednoduchšie práce. Spravidla sú v textilnom odvetví, poľnohospodárstve či službách.

Odvodová úľava zabezpečí, že zamestnávateľom v týchto odvetviach nestúpnu pri zamestnancoch náklady.

No to už nemusí platiť pri druhom stupni náročnosti práce. A pri vyšších koeficientoch náročnosti sa úľava nedotkne ani zamestnancov, ani firiem.

Kto robí prácu zaradenú do druhého stupňa náročnosti, má dnes minimálny mzdový nárok 422 eur mesačne. Zabezpečuje to koeficient 1,2, ktorým sa násobí minimálna mzda 352 eur.

Keď minimálna mzda od januára stúpne na 380 eur, plat tohto pracovníka stúpne na 456 eur. Aj po zohľadnení odvodovej úľavy sa náklady zamestnávateľa za neho zvýšia o viac ako 30 eur.

Firme nestúpnu náklady vtedy, ak má dnes zamestnanec plat 450 eur a po novom sa mu dorovná na 456 eur.
Koľko je ich, nevedia

Zamestnávateľské zväzy nemajú informáciu, koľkých zamestnancov na Slovensku sa týkajú koeficienty náročnosti.

Nevedia to ani odborári. A tieto údaje nemá ani ministerstvo financií.

„Ešte to zisťujeme. Ale telefonický prieskum medzi našimi členmi ukázal, že im náklady nemusia stúpnuť, lebo ich zamestnanci majú často takú mzdu, že im nebudú musieť nič dorovnávať,“ hovorí Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov.

Jusko zase pripúšťa, že nie všetky firmy uplatňujú koeficienty náročnosti. „Riešením je zrušenie paragrafu, ktorý hovorí o šiestich stupňoch náročnosti,“ povedal.

Ministerstvo práce nad tým neuvažuje. Argumentuje výpadkom príjmov Sociálnej poisťovne a odvoláva sa aj na ústavu.

Podľa Emila Machynu z OZ Kovo je podstatnejšie, že zamestnancom stúpnu čisté mzdy ako to, že to môže stáť viac ich zamestnávateľov.
 

Marianna Onuferová

Sme, 21.8.2014