Slovensko začína starnúť, štát to vyjde na miliardy eur (Sme)

Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré budú starnúť najrýchlejšie, povedal pre denník Sme dňa 24.8.2014 Radovan Ďurana z INESS.

Slovensko začína starnúť, štát to vyjde na miliardy eur (Sme)

Bez zmien v sociálnom aj zdravotnom systéme sa Slovensko zrejme nezaobíde. Starnutie populácie je totiž drahé.

BRATISLAVA. Populácia v produktívnom veku na Slovensku ešte rastie, no tento pozitívny trend sa zmení, ďalších 15 rokov bude klesať. Tvrdí to agentúra Moody's.

„Populácia ľudí vo veku 20 až 64 rokov u nás zhruba v tomto období začína klesať, kým donedávna rástla,“ potvrdzuje tento vývoj analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Dodáva, že počet ľudí v produktívnom veku u nás v rokoch 2000 až 2010 stúpol o osem percent, teda o necelé jedno percento ročne. Vlani však už klesol o 0,1 percenta.

Do veku nad 65 rokov sa postupne dostávajú početné generácie mužov a žien narodených v druhej polovici 40. rokov a v 50. rokoch, píše ministerstvo práce a sociálnych vecí v Národnom programe aktívneho starnutia. „Tým sa v najbližších desiatich rokoch zásadne zmení pomer medzi produktívnou a poproduktívnou zložkou slovenskej populácie,“ dodáva.

Dôležité však bude, ako rýchlo sa bude pomer medzi ľuďmi v produktívnom veku a po ňom meniť.

„Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré budú starnúť najrýchlejšie,“ myslí si analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Starnutie bude drahé

Starnutie obyvateľov je pre krajinu drahé.

„V súčasnosti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčísľuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na úrovni tri percentá HDP,“ povedal jej člen Ľudovít Ódor.

Znamená to, že aby Slovensko prešlo cez obdobie starnutia populácie so zdravými verejnými financiami, musí urobiť opatrenia s dlhodobým efektom vo výške troch percent HDP, teda vyše dve miliardy eur.

„V roku 2011 to bolo sedem percent HDP,“ dodal Ódor.

Zníženie nákladov v budúcnosti spôsobila najmä zmena pri odchode do penzie. V roku 2012 totiž poslanci prijali zákon, podľa ktorého sa vek odchodu do dôchodku bude od roku 2017 posúvať v súvislosti s reálnym stavom zdravotného stavu občanov.

„To sa prirodzene premietne aj do reálneho veku dožitia budúcich generácií,“ hovorí ministerstvo práce.

Viac bude musieť štát dávať napríklad na výplatu dôchodkov, ale do Sociálnej poisťovne bude prispievať menej ľudí. Rovnako to bude aj v zdravotníctve. Starší ľudia budú potrebovať viac zdravotnej starostlivosti, no bude sa na ňu skladať menej ľudí.

Veľkou zmenou budú musieť prejsť u nás aj sociálne služby. Ich kapacity sú pritom už dnes nedostatočné.

„Ak samospráva dnes nezvláda domácu opatrovateľskú starostlivosť, v budúcnosti domáca opatera skolabuje,“ hovorí predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku Milada Dobrotková.

Dnes podľa nej na celom Slovensku zabezpečuje domácu opatrovateľskú starostlivosť, ktorá by mala byť v každej obci či meste, približne 950 subjektov. „Je ich približne o dve tretiny menej, než by ich malo byť,“ hovorí.

Pokles počtu miest v zariadeniach pre seniorov priznalo v Národnom programe aktívneho starnutia aj ministerstvo práce.

„V roku 2009 bol zaznamenaný medziročný pokles o 29 miest, v roku 2010 o 917 miest a v roku 2011 o 1297 miest v porovnaní s počtom miest v zariadeniach pre seniorov v predchádzajúcom roku,“ píše v dokumente.
Čo treba urobiť

Recepty na to, ako môžu štáty zmierniť dôsledky starnutia obyvateľstva, nie sú. „Bezbolestný liek na starnutie populácie neexistuje,“ hovorí Mušák.

Moody's naznačuje, že starnutie krajín by mohlo zmierniť prisťahovalectvo, čo spomína aj ministerstvo práce. Slovensko však podľa Mušáka patrí v tomto ohľade skôr medzi uzavreté krajiny.

„Z dlhodobého hľadiska by mohli zmierniť vplyv starnutia technológie a inovácie, ktoré zlepšujú produktivitu práce,“ dodáva Moody's. Práve nedostatok pracovnej sily a tlak na produktivitu môže byť ďalší efekt starnutia ľudí.

Preto chce ministerstvo práce zvýšiť mieru zamestnanosti starších ľudí, lebo ľudia nad 50 rokov patria k ohrozenej skupine a prácu si hľadajú ťažšie ako mladší. Navrhuje, aby sa napríklad zvýšila možnosť pre ľudí, ktorí dovŕšili 50 rokov, robiť na čiastočné úväzky alebo si deliť pracovné miesto.

„K riešeniu problému starších ľudí so získavaním zamestnania môže prispieť okrem koncepčných zmien v ekonomike aj prijateľná motivácia zamestnávateľov,“ tvrdí.

Nahradiť výpadok pracovnej sily, ktorá odíde do penzie, by mohli podľa Mušáka aj nezamestnaní. No ich zapojenie do práce môže klásť väčšie nároky na zamestnávateľov, lebo skúsenosti nezamestnaných sú slabšie ako ľudí, ktorí idú do dôchodku.

Zmeniť bude treba podľa Ďuranu aj zdravotný a sociálny systém tak, aby sa na ne ľudia menej skladali a viac si šetrili na svojich účtoch.

„Aby životná úroveň dôchodcov nezávisela od odvodov klesajúcej skupiny pracujúcich, ale od ich úspor, ktoré dôchodcovia nahromadili počas života,“ dodáva.

Môže si odložiť rezervu

Štát považuje za jeden z hlavných cieľov, ktorý môže zmierniť dosahy starnutia, zvýšenie pôrodnosti, tá je totiž podľa Ódora dnes pri kritickej hranici. Pomôcť by malo aj rozšírenie práce matiek na čiastočný úväzok či zvýšenie efektivity v zdravotníctve, aby sa v ňom zamedzilo výraznému rastu nákladov.

Jediné opatrenie, ktoré pomáha natrvalo, je však podľa Mušáka predĺženie veku odchodu do dôchodku.

Okrem toho si môže podľa neho štát odkladať rezervu na obdobie, keď sa demografia zhorší.

Veronika Folentová

Sme, 24.8.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards