Na kratší čas robia menej len Bulhari (Sme)

Síce málo pracujeme na čiastočný úväzok, ale veľa robíme na plný úväzok, povedal pre denník Sme dňa 27.8.2014 Radovan Ďurana z INESS.

Na kratší čas robia menej len Bulhari (Sme)

Čiastočný úväzok nie je u nás rozšírený, nemá ho ani päť percent zamestnancov. V Únii na kratší čas robí aj pätina ľudí.

BRATISLAVA. Alena pracuje v Bratislave ako redaktorka. Aby si privyrobila, na čiastočný úväzok robí editorku na internete.

U druhého zamestnávateľa tak odpracuje 40 až 50 hodín mesačne. „Zaplatia mi, čo odrobím,“ hovorí Alena.

V tomto režime robí od januára minulého roka a niečo podobné by nikomu neodporučila: „Robím tak z čisto finančných dôvodov, aby som si zlepšila celkový príjem.“

Proti práci na dva úväzky nenamietal ani zamestnávateľ, kde má trvalý pracovný pomer, ani druhý, ktorý práve hľadal človeka na pár hodín mesačne. „Som tam akási výpomoc,“ hovorí Alena.

Hoci uznáva, že práca na celý aj druhý čiastočný úväzok nemá dobrý vplyv na jej zdravie, lebo niekedy robí aj štyri týždne bez prestávky, už sa nebojí, ako zaplatí účty.

Takto si totiž privyrobí zhruba 300 eur mesačne, aj keď to závisí od toho, koľko reálne pracuje.

Alena patrí do malej skupiny ľudí, ktorí u nás robia na čiastočný úväzok. Tak pracuje necelých päť percent zamestnancov u nás, no väčšina z nich nemá iný úväzok, a teda ani príjem.

Sme pod priemerom Únie

Z údajov Štatistického úradu vyplýva, že v prvom štvrťroku tohto roku pracovalo na čiastočný úväzok menej ako 85-tisíc zamestnancov. Aj keď ich počet v posledných rokoch mierne stúpol, stále nedosahuje úroveň z roku 2009.

Ak by sme sa chceli porovnávať s Úniou, nedopadneme dobre. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat vlani u nás robilo na čiastočný úväzok 4,5 percenta zamestnancov, priemer Únie sa blíži k 20 percentám. V rebríčku štátov sa horšie ako Slovensko umiestnilo len Bulharsko s 2,5 percenta.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana pripomína, že takéto porovnanie nie je kompletné: „Síce málo pracujeme na čiastočný úväzok, ale veľa robíme na plný úväzok.“ Jedným z faktorov, prečo máme menej kratších úväzkov, je aj to, že máme nízke platy a tak sa práca na čiastočný úväzok nemusí vyplatiť.

Krajiny strednej a východnej Európy majú spravidla menší podiel ľudí, ktorí pracujú menej hodín týždenne. Takéto úväzky sú rozšírené najmä v západnej Európe, najväčší podiel má Holandsko, kde takto robí polovica zamestnancov. V Nemecku, Rakúsku, Británii či vo Švajčiarsku to je asi štvrtina ľudí.

U nás, ale napríklad aj v Česku, podľa Ďuranu pracuje menej ľudí na kratší úväzok aj preto, že do roku 2012 tu hrali veľkú úlohu dohody. „V mnohých prípadoch boli obdobou čiastočného úväzku,“ dodal.

Bude ich skôr pribúdať

Na čiastočný úväzok u nás najčastejšie robia ženy a muži počas rodičovskej dovolenky alebo po jej skončení. Podľa údajov ministerstva práce asi tri pätiny čiastočných úväzkov pripadajú na ženy.

Majú ho najmä ľudia vo veku od 25 do 49 rokov a zamestnanci po päťdesiatke. Kratší úväzok je najviac rozšírený v službách, veľmi málo v priemysle či stavebníctve.

Prácu na menej hodín v týždni si ľudia nie vždy volia preto, že by chceli. Najčastejšie ju akceptujú preto, že nemôžu nájsť prácu na plný úväzok alebo že to zamestnávateľovi tak vyhovuje, lebo má málo práce. Menej častá je voľba kratšieho úväzku preto, že z časových dôvodov viac vyhovuje zamestnancovi.

Hoci zamestnávatelia nie sú zvyknutí na kratšie úväzky, aj u nás sa bude tento trend rozširovať, vraví Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Potvrdzujú to aj oslovené firmy, už dnes podľa nich počet ľudí, čo robia počas týždňa menej hodín, rastie.

Z oslovených firiem zamestnáva najviac ľudí na čiastočný úväzok Slovenská pošta, až tretinu zamestnancov. „Na týchto miestach väčšinou pôsobia poštoví doručovatelia, priehradkoví zamestnanci a vedúci pôšt,“ tvrdí Slovenská pošta. Kratšie úväzky majú najmä preto, že tak to potrebuje pošta, nie preto, že by o to požiadali zamestananci sami.

Čiastočné úväzky sú aj v bankách, no často ich má len percento zo všetkých zamestnancov. Tak je to napríklad vo VÚB banke či v Slovenskej sporiteľni, ich kratšie úväzky sú od 30 do 80 percent.

Pozitívne skúsenosti majú s prácou ľudí na čiastočné úväzky aj v IBM. „Zamestnanci, ktorým to bolo umožnené, si takúto príležitosť vážia,“ hovorí HR manažérka Radka Blumová z IBM.

No sú aj firmy, v ktorých ľudia na čiastočné úväzky vôbec nepracujú, napríklad železničný prepravca Cargo, automobilka Kia či SPP. Vysvetľujú to najmä charakterom práce. U. S. Steel Košice tvrdí, že využíva túto formu zamestnávania len výnimočne.
Nemali by sa plánovať

Firmy, ktoré by mohli, často nezamestnávajú ľudí na čiastočné úväzky najmä preto, že takéto miesta sú pre ne drahšie. Musia zaučiť viac ľudí, zvýšia sa aj náklady na bezpečnosť pri práci, tvrdí Machunka. „Problém je aj organizácia práce a to, kto za ňu bude mať konečnú zodpovednosť,“ dodal.

V budúcnosti však podľa neho bude spoločenská objednávka, aby bolo viac čiastočných úväzkov. Ich počet preto bude rásť, aj keď neočakáva, že radikálne.

Ak dnes na kratšie úväzky pracujú matky po návrate z rodičovskej dovolenky, študenti a dôchodcovia či ľudia v zlej životnej situácii, v budúcnosti sa podľa Machunku rozšíria aj medzi zamestnancov, ktorí budú chcieť viac voľného času.

„Keď bude menej ľudí nezamestnaných a firmy si nebudú mať z čoho vyberať, budú ochotnejšie pristupovať aj na čiastočné úväzky,“ povedal Machunka.

Nechcel by pritom, aby štát do tejto otázky zasahoval. Lepšie by podľa neho bolo, aby sa to vyriešilo samo.

Podľa Ďuranu nie je žiadny ideál toho, koľko by malo byť čiastočných úväzkov. „Podiel krátkych úväzkov by nemal byť predmetom plánovania úradníkov, ale dohadovania zamestnancov a zamestnávateľov,“ vraví.

Vláda by však podľa neho mala odstrániť všetky prekážky, ktoré týmto dohodám sama kladie v podobe Zákonníka práce.
Chce pomôcť starším

Štát naznačil, že chce rozšíriť čiastočné úväzky napríklad medzi ľuďmi, ktorí dovŕšili 50 rokov. Na trhu práce sa totiž uplatňujú ťažšie.

Chce viac motivovať firmy, aby vytvárali napríklad delené miesto, pri ktorom sa o jedno pracovné miesto podelia viacerí zamestnanci. Ide o novú formu zamestnávania, ktorú štát zaviedol len nedávno. Aj pri tejto forme sa však zamestnávanie pre firmy predraží.

Zatiaľ sa delené miesto využíva len ojedinele, hovoria firmy. Zamestnanci o takýto typ práce podľa nich nemajú záujem.

„Budeme podporovať rozvoj nových – atypických, foriem zamestnania zvyšujúcich flexibilitu trhu práce pre starších zamestnancov vo veku 50 a viac rokov,“ tvrdí ministerstvo.

Na zmeny si vyhradilo šesť rokov, od tohto až po rok 2020.

Veronika Folentová

Sme, 27.8.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards