Dlh Slovenska

Odpovede Radovana Ďuranu pre Hospodárske noviny týkajúce sa dlhu Slovenska.

Dlh Slovenska

Podľa nového návrhu rozpočtu by dlh v budúcom roku mal dosiahnuť úroveň 55,4 percent. V podstate tak ide len o spomalenie rastu dlhu. Je tento krok podľa vás správny?

Pretrvávajúca vysoká úroveň dlhu je len odrazom skutočnosti, že štát plánuje hospodáriť so schodkom 2 mld. eur tretí rok po sebe. Namiesto skutočnej konsolidácie verejných financií sa štát spolieha na ekonomický rast, ktorý opticky znižuje dlh. Keby v roku 2015 bol HDP na úrovni roka 2013, tak dlh by dosiahol 59%.

Čo pre nás bude v praxi znamenať zotrvanie nad hranicou 55 percent?

Vláda odkladá problémy verejných financií do budúcnosti, prenáša ich na budce vlády. Pre samotný štát to znamená obmedzenie pri rozpočtovaní, pretože nesmie dôjsť k nominálnemu rastu väčšiny výdavkov. Vláda však dostáva v podobe nízkeho rastu cien veľkú pomoc - nižší tlak na zvyšovanie napríklad sociálnych transferov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred časom kritizovala politikov, že za posledné roky neurobili žiadne opatrenia, aby dlh Slovenska znížili. Akými krokmi by to bolo napríklad možné?

Potrebné sú reformy, ktoré odstránia plytvanie a nehospodárne výdavky. Tieto kroky vláda odkladá už tretí krok. Naďalej zamestnávame tisícky úradníkov, ktorí síce často usilovne pracujú, ale ich práca neprináša hodnoty občanom. Naďalej poskytujeme dávky tým, ktorí ich nepotrebujú. Naďalej štát vlastní stovky budov, ktoré nepotrebuje. Nedostatky sú aj v rozpočtovaní, stále chýbajú limity rastu výdavkov.

Dlh Slovensko vzrástol ani nie za tri roky o desať percent. Čo sa pod to najmä podpísalo?

Dominantne prispelo k dlhu deficitné hospodárenie, neprispôsobenie výdavkov nižším príjmom. Na raste dlhu sa ale podpísalo aj členstvo v Eurozóne v podobe výdavkov a záruk na záchranu nezodpovedne hospodáriacich krajín.

Hrozí nám riziko, že tento či budúci rok presiahneme hranicu 57 percent, a teda hranicu, kedy sa aktivuje ďalšia úroveň dlhovej brzdy?

Najväčším strašiakom pre vládu je spomalenie hospodárskeho rastu. Ani nie tak kvôli nižším daňovým príjmom, tomu sa čiastočne dajú prispôsobiť výdavky, ale hlavne nižšia hodnota HDP. Vláda počíta s tým, že HDP v roku 2015 vzrastie na 77mld. eur z tohtoročných 73,8. Ale stačí, aby HDP vzrástlo o rok len na 74,8, a rozpočtovaný dlh by už prekročil 57%.Riziko, vyplývajúce z nestabilného európskeho rastu a problémov v Rusku je prítomné.

Je v čase pomalého rastu ekonomiky správne, že je strop na aktivovanie dlhovej brzdy stabilne určený, alebo by bolo vhodnejšie, ak by táto hranica bola flexibilnejšia?

Neexistuje ideálna hranica. Aj keby sme mali flexibilnú hranicu, politici by prišli s otázkou, či by aj ten flexibilný strop nemal byť posunutý. Treba si uvedomiť, že súčasná hranica 60% už bola ústupkom od cieľových 50% HDP, kam má dlhová brzda klesnúť do roku 2027.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards