Štyri výzvy proti byrokracii

Nech už voľby dopadnú akokoľvek, nová vláda bude mať v programe aj boj proti byrokracii. Je to taká deklaratívna povinná jazda, ktorú každý čaká a nikoho neurazí – tak ako sľuby o zlepšení infraštruktúry, o školstve bez memorovania a o zdravotníctve orientovanom na pacientov.

V programoch strán sa však nedočítate, že na to, aby to neboli len prázdne rečí, treba splniť štyri ťažké úlohy.

Prvou je prekonanie rezortizmu.

Hoci sa štát prezentuje ako pevná rozhodná ruka, ktorá zasahuje proti „trhovému chaosu“, v skutočnosti sú štát desiatky ministerstiev, úradov a inštitúcií.

Každá jedna z nich si zúrivo bráni svoj rozpočet, moc a politickú líniu strany, ktorá tam dosadila svojich ľudí. Boj proti byrokracií musí preto byť celovládnou záležitosťou a zodpovedný musí byť predseda vlády. Inak nemá šancu dosiahnuť výrazné úspechy.

Tou druhou zmysluplná elektronizácia.

E-government dnes znamená najmä premenu papierových formulárov na wordovské dokumenty. Jediná reálna úspora je v ušetrenej ceste na poštu.

Systém postupných zmien sa príliš neosvedčuje. Úrady treba hodiť do vody a povinnosť zisťovať si potrebné údaje od iných subjektov verejnej správy miesto otravovania podnikateľa či občana uzákoniť na všetkých frontoch a zaviesť odškodnenie z omeškania. Nech si poradia, ako vedia.

Treťou úlohou je zastaviť módu poslaneckých prílepkov.

Na vláde sa pripraví zákon, prebehne mnohými kolami diskusií, posudzovaní a vyhodnocovaná a doslova hodinu pred hlasovaniam sa k nemu v parlamente prilepí poslanecký pozmeňovák, ktorý pôvodnú logiku zákona obráti naruby. Ani tu to bez zákona nepôjde, keďže to väčšinou robia poslanci vládnych strán.

Tou štvrtou úlohou je zjednodušiť komplexnosť legislatívy.

Jedna vec je, že dôležité zákony sa novelizujú aj niekoľkokrát za rok. No okrem nich existuje množstvo podzákonných noriem – vyhlášok, predpisov, usmernení. A to je ešte len to pravé orechové.

Mnohé z nich sú poskrývané po obskúrnych weboch rôznych úradov, inštitúcií a organizácií. Mnohé sú nejasné, či silne subjektívne. Hygiena, ochrana spotrebiteľa, osobné údaje... V mnohých prípadoch sa dá postupovať len metódou pokus – omyl – pokuta – pokus.

Pomohol by záväzný register povinností podnikateľa, kde by bolo všetko na jednom mieste. Ak by to tam nebolo, nemusel by to podnikateľ plniť. Ešte lepším krokom by bolo pretransformovať represívnu filozofiu týchto inštitúcií na konzultačnú. Tá je dnes postavená na represii. Nebolo by to krásne, keby napríklad taká hygiena, alebo Úrad na ochranu osobných údajov slúžili v prvom rade ako poradca podnikateľa?

HN, 13.1.2020