INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Podľa Martina Vlachynského ak by situácia v Grécku aktivizovala podobné politické strany ako bola Syriza v Grécku, napríklad v Španielsku, mohloby  to vyvolať otázky o dlhodobej stabilite eura a mohli by sme čeliť dlhodobejšiemu poklesu kurzu, povedal pre STV 30.6.2015.

Ako konštatoval pre TASR 30.6.2015 Martin Vlachynský, dá sa takmer s istotou povedať, že prídeme o nejakú časť peňazí, ktoré Grécku garantujeme.

Vývoj v Grécku prinesie ekonomické nepríjemnosti, ktoré zasiahnu aj Slovensko. Dá sa takmer s istotou povedať, že prídeme o nejakú časť peňazí, ktoré Grécku garantujeme. Teoretický najvyšší strop je niečo cez tri miliardy eur. Samozrejme, ak Grécko zbankrotuje, tak nie na celú sumu. Prídeme pravdepodobne možno o desiatky percent z tejto sumy, cituje Martina Vlachynského v online dianí 30.6.2015 portál Aktualne.sk.

Podľa Juraja Karpiša grécke referendum a zmrazenie núdzovej likvidity zo strany ECB možno vnímať ako nátlakové nástroje vo vyjednávaní, povedal pre Finweb 30.6.2015.

Podľa Juraja Karpiša je dnešná napätá situácia Grécka výsledkom päť rokov trvajúceho odkladania riešenia dlhových problémov v eurozóne. Aj scenár Grexitu sa zdá byť európskym predstaviteľom zvládnuteľný, no všetko sa môže zmeniť. Ako povedal pre Aktualne.sk 30.6.2015, ak sa takýmto spôsobom riešenia vysokého dlho inšpirujú aj ostatné krajiny periférie, ako napríklad Španielsko, začne to byť opäť zaujímavé.

V pomere k HDP je to druhá najvyššia suma v eurozóne (viac garantuje už len Malta). Nič z toho nie sú reálne poslané peniaze, tie v prípade oficiálneho defaultu Grécka budeme musieť ešte len teraz začať zháňať, cituje Facebook INESS-u 30.6.2015 týždenník Trend.

Denník N zverejnil 29.6.2015 komentár Martina Vlachynského na tému gréckej krízy.

Aktuality.sk vo svojom online sledovaní stiuácie v Grécku 29.6.2015 spomínajú INESS: Inštitút INESS upozorňuje, že Slovensko ručí Grécku sumou 1,6 miliardy eur cez dočasný euroval (EFSF) a 1,5 miliardy cez Európsku centrálnu banku (ECB).

„V pomere k HDP je to druhá najvyššia suma v eurozóne, viac garantuje už len Malta. Nič z toho však ešte nie sú reálne poslané peniaze, tie v prípade oficiálneho bankrotu Grécka budeme musieť ešte len teraz začať zháňať,“ povedal Martin Vlachynský z INESS.

Určitú časť z našej viac ako miliardovej záruky Grécku už podľa Martina Vlachynského neuvidíme. Ako povedal 28.6.2015 pre Slovenský rozhlas, vymáhať ho môžeme, no pointa je v tom, že nezaplatia preto, pretože na to nemajú.

Jedinou možnosťou pre Grécko, ako by sa ešte vyhlo bankrotu, je, že by sa v referende odsúhlasila ochota Grékov dohodnúť sa s veriteľmi a veľmi rýchlo by sa dohodol nový záchranný mechanizmus, komentoval vývoj v Grécku pre Denník N 28.6.2015 Martin Vlachynský.