INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Vďaka prerozdeleniu dlhov členských krajín medzi všetkých obyvateľov eurozóny cez záchranné mechanizmy a postupnej premene európskej menovej únie na transferovú úniu sú talianske voľby už celoeurópskym, a teda aj slovenským problémom, vysvetľoval Martin Vlachynský z INESS pre TASR dňa 26.2. 2013. 

Zo Slovenska sa stáva krajina rekordov. Nie je to však len najvyššia nezamestnanosť od roku 2004, s ktorou si nevieme rady. Slovensko má aj najvyšší dlh vo svojej histórii. Náš dlh podľa Eurostatu od vzniku Slovenskej republiky prekonal hranicu 50% HDP prvý krát v roku 2000. Odvtedy však v pomere k HDP neustále klesal až k hranici 28% v roku 2008.

Dňa 19.2. 2013 vyšiel Richardovi Ďuranovi z INESS autorský článok na blogu eTrend na tému boj proti kríze. 

Dňa 17.2. 2013 vyšiel Jurajovi Karpišovi z INESS autorský článok v denníku SME na tému fiškálna zopodvednosť v Európskej únii. 

Ekonomický portál Hospodárskych novín Finweb zverejnil dňa 29.1. 2013 komentár Radovana Ďuranu z INESS.

Japonský dlh kupujú tradične najmä Japonci, čo umožňuje krajine udržiavať vysokú úroveň verejného zadlženia, uviedol Martin Vlachynský z INESS dňa 24.1. 2013 pre TVNoviny.sk.

Slovensko sa svojim rastom dlhu v období  medzi tretím štvrťrokom 2011- a rovnakým obdobím 2012 zaradilo medzi fiškálne „zodpovedné“ krajiny – do klubu prasiatok (PIIGS). Nie je to dobrý výsledok, a neobstojí ani skutočnosť, že dlh SR bol na začiatku nízky,  pretože ide o nárast v porovnaní s HDP – v pomere s ekonomikou každej krajiny. 9% rast dlhu je porovnateľný s celkovým výberom DPH a spotrebných daní.

Za najväčšie riziko považujem snahu politikov odsúvať dlhodobé riešenia na čo najneskôr a pokračujúcu fiškálnu nezodpovednosť vo väčšine vyspelých štátov, povedal na margo najväčšej hrozby tohto roka Martin Vlachynský z INESS pre Finweb dňa 3.1. 2013.

Súčasné diskusie o úprave definície dlhovej brzdy stanovenej zákonom o rozpočtovej zodpovednosti sú ilustratívne z dvoch dôvodov:

Vzhľadom na pozadie vážnej ekonomickej krízy v eurozóne je celkom prekvapujúce zistiť, že jeden člen europriestoru vykazuje celkom dobrú ekonomickú výkonnosť. Týmto členom je Estónsko. Čo sa týka takzvaného reálneho hrubého domáceho produktu (HDP), priemerná ročná miera rastu v Estónsku bola v roku 2011 8,4%, oproti priemernému výkonu eurozóny v hodnote 1,5%. V roku 2012 bola do tejto chvíle priemerná ročná miera rastu Estónska na úrovni 2,8% verzus -0,2% v eurozóne