INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

V prípade bankrotu Grécka určite dôjde k súdnym sporom, žalujúcou stranou však bude skôr euroval. Slovensko nemá priamo s Gréckom úverový vzťah, my sme „len“ akcionári eurovalu, uviedol pre Pravdu 15.7.2015 Martin Vlachynský.

Pokiaľ sa nepohne s gréckym dlhom a bude sa to neustále len plátať takýmito premosťovacími úvermi a úvermi na úvery, tak marazmus v Grécku môže trvať aj niekoľko desaťročí, komentoval vývoj v Grécku 14.7.2015 Martin Vlachynský.

Juraj Karpiš bol 7.7.2015 telefonických hosťom Štúdia ČT24. Témou bola Grécka kríza.

Táto dohoda vytvára len priestor na to, aby Grécko nezbankrotovalo nasledujúci týždeň, ale nerieši to dlhodobú situáciu gigantického dlhu, konštatoval pre Rádio Expres 14.7.2015 Martin Vlachynský. Ako ďalej dodal, len prinajlepšom kupuje čas na niekoľko rokov, aby sa Grécko dokázalo vykúpiť zo splátok Medzinárodnému menovému fondu, Európskej centrálnej banke.

Odpis časti gréckeho dlhu v dohode chýba. Bez toho je to len bičovanie zdochýnajúceho koňa, konštatoval pre Finweb 14.7.2015 Martin Vlachynský.

Podľa Juraja Karpiša keby si zahraniční investori mohli byť konečne istí, že ich za pol roka nečaká drachmagedon, grexit alebo chaotický default ochotnejšie by nakupovali aktíva v krajine a pomohli jej tak produkovať hodnoty, povedal pre Aktualne.sk 14.7.2015.

Martin Vlachynský komentoval 13.7.2015 pre .týždeň vývoj situácie v Grécku.

Hosťom relácie TA3 24 hodín vo svete bol 13.7.2015 Juraj Karpiš. Témou relácie bola dlhová kríza v Grécku.

Ekonomická budúcnosť krajiny nie je vec, ktorá by sa zmestila do piatich fiškálnych opatrení. Aktuálny vývoj potvrdzuje politický charakter debát, kde, ako sa zdá, grécki politici majú problém doma presvedčiť o potrebe úsporných opatrení a veritelia členské krajiny o ich angažovanosti, zhodnotil pre portál Finweb 13.7.2015 Radovan Ďurana.

Martin Vlachynský komentoval pre Nový čas 11.7.2015 situáciu v Grécku: Európa vystrašená možnosťou Grexitu sa asi dohodne na ďalšom balíku. Je to absurdný obrat. To, čo Gréci v referende odmietli, teraz navrhla grécka vláda oveľa prísnejšie. Chýba zásadný bod, čo s celkovým dlhom. Ak dostanú 53,5 miliardy, mali by si pokryť splátky veriteľom do roku 2022. Až potom začnú splácať dlh z eurovalu. Ekonomika je však v katastrofálnom stave. Neviem si predstaviť veľkého investora, ktorý by išiel do Grécka. Z dlhodobého hľadiska to nič nerieši, problémy odsunú.