INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Portál Aktuality.sk cituje 6.7.2015 Martina Vlachynského v téme gréckej krízy.

Grécke referendum je výsledkom núdzovej improvizácie gréckej vlády. Ani jedna z možných odpovedí nemusí znamenať jasnú záchranu či koniec Grécka v eurozóne, vyjadril sa pre Nový čas 5.7.2015 Martin Vlachynský.

Ako konštatoval pre TV Joj 3.7.2015 Martin Vlachynský, Grécko v prvom rade doplatilo na extrémne prebujnelý a neefektívny štát, ktorý sa tam vytvoril za posledných dvadsať-tridsať rokov.

Portál Slovak Spectator cituje 3.7.2015 v téme gréckej dlhovej krízy Marina Vlachynského.

Ústup veriteľov by znamenal politické víťazstvo Syrizy, čo si Európska únia nechce pripustiť. Na druhej strane, v hre je aj možnosť, že Atény dostanú ďalšie peniaze. Podľa Martina Vlachynského je to jeden z možných scenárov vývoja, ak sa to podarí eurozóne zabaliť do stráviteľného príbehu pre voličov, povedal pre Finweb 3.7.2015.

Finweb cituje v článku o dlhovej kríze v Grécku 3.7.2015 aj vyjadrenie Martina Vlachynského.

Európska centrálna banka by mala poskytovať likviditu len solventným bankám. Ich solventnosť je však v tomto momente viac ako otázna. Nepredpokladám, že sa eurobanka rozhodne pred referendom spraviť takýto zásadný krok, komentoval vývoj v Grécku 2.7.2015 pre Finweb Martin Vlachynský.

Ak budú chcieť Gréci svoj bankový systém znovu rozhýbať, nebudú mať inú možnosť, ako si to spraviť sami. Keďže Grécko nemôže samo sebe vydávať eurá, tak jedinou možnosťou je vymyslieť si úplne novú menu, ktorá by s eurom fungovala paralelne, povedal 1.7.2015 pre Nový čas Martin Vlachynský.

Spolu 3,1 miliardy eur, čo je v prepočte na HDP druhá najvyššia hodnota v eurozóne, cituje Martina Vlachynského 1.7.2015 portál Topky.sk.

Ako povedal 1.7.2015 pre Topky.sk Martin Vlachynský, Slovensko zatiaľ Grécku reálne poslalo len minimum peňazí (cez MMF, asi 40 miliónov). Všetko ostatné sú garancie - ak Grécko nezaplatí, budeme musieť ich dlhy zaplatiť my.