INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Dôvodov nedostatku čipov je niekoľko. Niektoré sú prízemné, ako mrazmi vyvolaný blackout v Texase, alebo veľký požiar japonskej továrne Renesas, ktorý  vyradil výrobcu tretiny čipov pre automotive trh na niekoľko mesiacov. Dôvody sú aj pandemické a monetárne – spotrebitelia zaistení pohodlným vankúšom nových peňazí za posledný rok nakupovali výrazne viac elektroniky. Nezabudnime na Trumpove obmedzenia obchodu. Tie zabránili čínskym fabrikám získať niektoré výrobné technológie z USA a naopak, sťažili vstup čínskych čipov do amerických tovární.

„To je čistý socík!“ Tak znie typická reakcia pravicového, klasicko-liberálneho, či libertariánskeho spektra verejnosti na rýchlo sa množiace nápady ohľadom zvyšovania daní, obmedzovania pohybu, či narúšania súkromia štátnymi inštitúciami.

Pred pár dňami bežal v televízii jeden z tých filmov, v ktorých hrdina získa superschopnosti odomknutím skrytého potenciálu svojho mozgu. Poznáte to, také to „človek využíva len XY percent svojich neurónov“ a správne mierená injekcia či tabletka dokážu zobudiť ten zvyšok.

V dávnych časoch pred covidom sa na Slovensku intenzívne riešila téma prerozdeľovania vytvorenej hodnoty ekonomikou, v skratke HDP. Niektorým ľuďom sa nepozdával podiel, ktorý ide na mzdy zamestnancov. A obviňovali z toho zamestnávateľov. Táto téma momentálne utíchla, ale mali by sme si ju aspoň na chvíľu pripomenúť. Dôvodom sú nové štatistiky.

Aby sa na náš stôl dostal chlieb, tričko, alebo napríklad najnovší mobilný telefón, musia sa skoordinovať tisíce, niekedy až milióny ľudí. Výrobcovia banských vozíkov, ťažiari medi, šoféri kamiónov, dizajnéri elektronických obvodov, programátori eshopov, pumpári predávajúci benzín kuriérom vezúcim náš tovar.

Ešte pred pár mesiacmi boli akcie reťazca herných obchodov GameStop typickou obeťou pandémie. Biznis model s kamennými obchodmi trpel už pred ňou, ale zavretie služieb ich poslalo ku dnu. V januári 2021 sa v priebehu pár dní stali najviac obchodovanými akciami na svete.

Keď začiatkom marca prichádzala prvá (stále jediná?) vlna pandémie, v nejednom rozhovore s virológmi či epidemiológmi zaznela výčitka smerom ku globalizácii. Vraj dnes sa ľudia veľmi premiestňujú a potom sa premiestňujú aj vírusy.

S miernym prekvapením a výkrikom „Aj ty, Brutus?“ som si v nemenovanom biznis magazíne prečítal komentár o potrebe vybudovať „nový“ kapitalizmus. Taký, ktorý nehľadí len na zisky, ale aj na človeka, planétu a huňaté mačiatka.

Mzda je matkou všetkých ekonomických tém na Slovensku. Aspoň odkedy padla železná opona a Slováci sa mohli ísť pozrieť na život do Rakúska či Nemecka.

V minulosti vďaka tejto téme vyhralo voľby množstvo politikov a dnes sa na nej získavajú lajky na sociálnych sieťach. Všetci hrajú na emotívnu strunu krivdy.

Venezuela je pro slovenskú ekonomiku prakticky bezvýznamná a ani slovenskí turisti sa do nej nikdy moc nehrnuli. Môže prevládať pocit, že popri vlastných problémoch môžeme na Venezuelu pozerať len ako na vzdialenú exotickú bizarnosť.