Hospodárenie s peniazmi je vraj veľkou slabinou Slovákov. Na nedostatočnú finančnú a ekonomickú gramotnosť upozorňujú prieskumy Európskej komisie ako aj komerčných bánk.

V neposlednom rade je to aj počet exekúcií, pri ktorom zdvíhame varovný prst. Tento problém sa týka aj mladých ľudí, ktorých prvé výzvy v dospelom živote sú úzko späté s ekonomickými otázkami.

Sú mladí Slováci a Slovenky naozaj slabší v ekonómii ako ich rovesníci v iných krajinách? Prvé medzinárodné kolo Ekonomickej olympiády prezradí viac.

Téma minimálnej mzdy je na Slovensku každú jeseň politický evergreen. Posledné roky však naberá jej zvyšovanie na obrátkach.

Čo je pre krajinu s vysokými regionálnymi rozdielmi nebezpečné. Nehovoriac o spomaľovaní ekonomického rastu u nás aj v EÚ.

Diskusia o zdravotníctve na Slovensku v súčasnosti nechýba. Veľa sa diskutuje o prostriedkoch – počte nemocníc, lekárov, postelí, o peniazoch. O to menej sa však diskutuje o cieľoch – zdraví pacientov.

Rozdrobené pozemky, neprístupné polia, podvody s agrodotáciami, či problémy s povodňami a suchom – taká je realita slovenskej pôdy. Extrémna rozdrobenosť znemožňuje efektívne využívanie pôdy, chaos v užívateľských a vlastníckych vzťahoch komplikuje prácu samosprávam, farmárom a tiež štátnym úradom. Jedna parcela je v priemere vlastnená 11 vlastníkmi, a jeden vlastník má v priemere podiel v 22 parcelách. Evidovaných je vyše 100 mil. spoluvlastníckych vzťahov.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.

V piatok sa zjavili výsledky inflácie v SR za január 2019. Nešťastná (?) formulácia dopadu odvodu reťazcov v komentári MF SR priviedla väčšinu slovenských médií k záveru, že odvod dopad na ceny nemal, alebo bol len minimálny. V skutočnosti sa odvod v cenách potravín prejavil prakticky v plnej sile. Viac o tom píšeme v tlačovej správe nižšie.

Inštitút INESS aj v roku 2018 vypočítal Byrokratický index. Ten sleduje na modelovom príklade malej výrobnej firmy množstvo byrokratickej záťaže, s ktorou sa podnikateľ musí počas jedného roka vysporiadať, ak chce splniť všetky zákonné povinnosti.

Slovenskí zamestnávatelia majú problém s nedostatkom pracovnej sily a verejná pokladnica už čoskoro pocíti dopady starnutia. Toto sú dva základné dôvody, kvôli ktorým už nestojí otázka „či“ zamestnávať cudzincov, ale „ako“.

Pred dvoma mesiacmi musela spoločnosť Uber prerušiť svoje fungovanie na Slovensku. Nestalo sa tak preto, že by o jej služby prestali mať záujem zákazníci, alebo by sa nepáčili podmienky vodičom. Dôvodom bola nečinnosť politikov a úradníkov, ktorí za skoro tri roky neboli schopní prispôsobiť regulácie z minulého storočia technológiám 21. storočia. Uber s jeho biznis modelom bol tak de facto na Slovensku zakázaný. Zákaz je však síce najľahšia, ale zároveň aj najhoršia forma regulácie.

Hodiny strávené na Dopravných inšpektorátoch čakaním sú už súčasťou moderného folklóru. Tieto nenáročné úkony sa pritom dajú rýchlo a lacno zjednodušiť, čo by ušetrilo čas občanov, ale aj verejné financie. Neschopnosť verejnej správy reformovať túto oblasť je tak reálnym obrazom "boja" proti byrokracii na Slovensku.