Táto vláda sa opustila

Vláda plánuje použiť jednu miliardu eur na navýšenie platov verejných zamestnancov. Počas najbližších dvoch rokov vzrastú ich mzdy o 21,2 %. To je v zásade suma, ktorá pokrýva očakávanú infláciu na tento a budúci rok. Vláda tento krok oznamovala na pompéznej tlačovke ako výbornú správu, ale zabudla oznámiť dva veľké problémy: „Čo zamestnanci v ostatných odvetviach?“ a „Čo na to verejné financie?“.

Štatistický úrad nedávno oznámil, že medziročne poklesli reálne mzdy zamestnancom v 12 odvetviach z 19. Za väčšinu z týchto zamestnancov nikto nespraví tlačovku a nikto im negarantuje, že im o infláciu vzrastú mzdy, aby sa im neprepadli reálne príjmy. Naopak, budú to títo ľudia z rôznych odvetví súkromného sektora, ktorí cez budúce vyššie dane zaplatia zvýšenie miezd zamestnancov vo verejnom sektore. Tým verejným zamestnancom, ktorým za posledných 14 rokov vzrástla mzda na dvojnásobok, pričom v súkromnom sektore za rovnaký čas narástla len o 70 %.

Vláda môže robiť tlačoviek proti inflácii koľko chce, no nemôže všetkým zvýšiť mzdy o nárast cien v ekonomike. Keby to bolo možné, inflácia by nebola problém. Jedine čo môže vláda robiť, je prerozdeľovať inflačné náklady medzi rôzne skupiny obyvateľov. Jeden by očakával, že toto je situácia, kedy vstúpi na javisko sociálny štát a pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú. Vláda však robí svojimi balíčkami a plošnými zvýšeniami miezd presný opak. Kritériom nie je núdza prijímateľov ale potenciálny volebný výtlak. 430 000 verejných zamestnancov-voličov môže rozhodnúť voľby.

A potom je tu otázka financií. Tá nie je o tom, kto to všetko zaplatí - to bude vždy daňový poplatník. Otázka je kedy a ako. Verejné financie boli už pred poslednými tlačovkami v hlbokom deficite. Ten znížil nečakaný nadvýber daní. Ale aj prvák na Ekonomickej fakulte vie, že nie je možné z nadpríjmu financovať dlhodobé výdavky. Pričom neviete, či vás budúci rok náhodou neprekvapí nečakaný podvýber daní, nezačne recesia alebo vojna. Čo však viete, je že budete musieť valorizovať dôchodky a dávky a že už teraz rastú úroky na dlhopisoch, čo znamená, že zadlžovanie bude drahšie. A to všetko v situácii, keď nám medzinárodné organizácie odkazujú, že máme druhú najhoršiu udržateľnosť verejných financií v EÚ.

Čo by robila vláda, keby jej záležalo na zodpovednom hospodárení? Napríklad prepúšťanie. Od roku 2012 do roku 2021 vzrástol počet úradníkov v štátnej správe o 3 000. Tu sa nerozprávame o učiteľoch, sestričkách, lekároch ale o skutočných úradníkoch, ktorí šermujú pečiatkami a prekladajú papiere. A pritom v roku 2012 sme nemali nejakú štíhlu štátnu správu, kde nebolo koho prepustiť. Veď toto bol rok, kedy sa spúšťala slávna reforma ESO – efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná sprava. Táto reforma počítala aj s prepúšťaním. No nepodarilo sa.

A zdá sa, že táto vláda pokračuje v trende. Len zavedenie krúžkovného malo znamenať plus ďalších 500 úradníkov, ktorí budú kontrolovať krúžky. Následne ministerstvo financií tento odhad v parlamente stiahlo, ale uvidíme, či aj skutočne nikoho nového nezamestnajú. A nedávno vláda schválila vznik novej Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá skôr či neskôr tiež priláka nových úradníkov. Nehovoriac o Pláne obnovy, ktorý potrebuje na svoju realizáciu ďalšie stovky úradníkov. Plán ministra financií z Daňovej revolúcie na prepustenie 2 % zamestnancov verejnej správy (8 800 ľudí) znie v tomto kontexte smiešne.

Podobne by sa dalo pokračovať v iných oblastiach. Napríklad pri učiteľoch je plošné zvyšovanie platov to najjednoduchšie, čo môže vláda spraviť. A robili to aj minulé vlády. Za poslednú dekádu vzrástli mzdy učiteľov zo 100 % priemernej mzdy v hospodárstve na 126 %. Skutočné riešenie je však zložitejšie a vyžaduje vyriešiť otázku regionalizácie miezd, odmeňovania podľa dopytu po predmetoch, či nebodaj na základe kvality. Plošné zvyšovanie pomôže tej polovici učiteľského zboru, ktorá je v školstve už dlhé dekády a už minulý rok zarábala viac ako 1500 eur. Vôbec to nevyrieši problémy začínajúcich učiteľov učiacich informatiku, matematiku, či cudzí jazyk a učiteľov, žijúcich v okresoch s vysokými nákladmi na život.

A takto by sa dalo pokračovať bod po bode ďalej od neadresného a drahého sociálneho systému, cez deficitný dôchodkový systém až po problémy v zdravotníctve. Riešenie problémov v týchto oblastiach však vyžaduje viac ako bombastické nápady, veľkolepé tlačovky a farebné grafy na LCD obrazovkách. Dokonca je to naopak – tieto nápady a tlačovky vytláčajú energiu a pozornosť od skutočných riešení.

SME, 26.7.2022