Ticho pred nezamestnanosťou

Hrubé zákonníky práce a ochota dotovať pracovné miesta v Európe predlžujú čas medzi začiatkom krízy a zvyšovaním nezamestnanosti.

Ľudia si rýchlo zvykajú na dobré a zabúdajú na to zlé. Volá sa to hedonistická adaptácia. Kto si dnes spomenie na mieru nezamestnanosti v roku 2013? Pripomeniem, bola na úrovni 14 percent. Ale možno si poviete, 14 percent - „Not great not terrible!“. Čo tak viac ako 20 percent? Okresov, kde bola vyššia miera nezamestnanosti ako 20 percent, sme mali spolu 29. Viac ako každý tretí. Ak s vami ani 20 percent nepohlo, môžeme sa pozrieť aj nad hranicu 30 percent. Okresov, kde skoro tretina práceschopných ľudí sedela doma, sme mali päť. Toľko na pripomenutie si, aké zlé môžu byť zlé časy.

Čo nás čaká v tejto kríze? Zatiaľ ešte nikto presne netuší. Čím viac však vieme, tým horšie to vyzerá. Predpovede prepadu ekonomiky sa zhoršujú každým novým vyplneným excelom. Keď v USA vypukla posledná finančná kríza, v Európe sa ešte úplne na začiatku špekulovalo, či to výrazne zasiahne aj Európsku úniu. Zasiahlo a nabralo to tu na obrátkach. Grécko padlo. Taliansko a Španielsko sa potácali nad roklinou.

Táto koronakríza postupuje opačne, z východu na západ. Najskôr sa začalo zatvárať v Európe a až potom v USA. Lenže paradoxne, ak sa chceme pozrieť, čo nás čaká v Únii, musíme sa znova pozrieť do USA. V Európe máme zahmlené ciferníky. Hrubé zákonníky práce a ochota dotovať pracovné miesta predlžujú čas medzi akciou a reakciou.

V USA sa naopak trhy pohli okamžite. V prvý týždeň tam stratilo prácu šesť miliónov ľudí. A ďalší mesiac znova. Tento týždeň sa číslo zastavilo na 36 miliónoch. Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že sa zastavilo aj prepúšťanie. Miera nezamestnanosti vyskočila zo 4,4 na 14,7 percenta. Predbehli aj Slovensko z roku 2013.

Štáty môžu sťažiť okamžité prepúšťanie a môžu dotovať platené dovolenky. Nemôžu však tvoriť pridanú hodnotu. Ciferníky HDP sa v krátkom období manipulujú už ťažšie. Eurostat zverejnil vývoj HDP za prvý štvrťrok 2020. Oproti predchádzajúcemu roku sa prepadla ekonomika Európskej únie o 3,3 percenta. Tá slovenská až o 5,4. Druhý najvyšší prepad v Únii. Väčšina z tohto poklesu ide na vrub prepadu exportu. Už ste určite počuli evergreen o malej, otvorenej ekonomike.

Čo dostanete, keď si spojíte tieto tri príbehy: vysokú slovenskú nezamestnanosť z poslednej krízy, šialený nárast nezamestnanosti v USA z posledných týždňov a vysoký prepad HDP na Slovensku ešte v čase, keď sa tu riešili také témy ako parlamentné voľby a prázdne hmotné rezervy?

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií v najnovšej prognóze píše, že tento rok očakáva mieru nezamestnanosti na úrovni 8,8 percenta a budúci rok dokonca pokles na 7,7 percenta.

Overené ekonomické modely dobre fungujú, keď všetko ide „podľa plánu“. V čase krízy však neplatia jednoduché vzťahy a modely sa môžu výrazne mýliť. Jeden taký model nedávno vystrašil polovicu Slovenska na smrť. Iný model zasa môže dávať falošnú nádej a pokoj v čase, keď je potrebné zabrať. Lebo to ticho, môže byť ticho pred nezamestnanosťou.

Blog bol uverejnený v Denníku E