Trafiky

Aké sú ročné tržby štátneho podniku Tipos? Nespúšťajte Google, skúste si tipnúť. Kto trafil sumu pol miliardy eur? Presnejšie 475 miliónov eur v roku 2018. To je zhruba toľko, koľko utŕžili krížniky slovenskej biznis scény ako ESET, Tatra banka, alebo zdravotná poisťovňa Union.

Tri železničné spoločnosti, Transpetrol, SEPS, Slovenská pošta, či Lesy SR sú štátne podniky, cez ktoré každý rok pretekajú stovky miliónov eur. Ďalej nájdeme desiatky rôznych podnikov, cez ktoré pretekajú milióny s o niečo menej nulami.

Kto tomu šéfuje? Ako bol vybratý? Ako sa podnik rozvíja? To sú pekné, ale zbytočné otázky. Transparentnosť je slabý nástroj na dosiahnutie efektívnosti. Dnes nie je problém dohľadať si výročné správy, zmluvy, účtovné závierky. Novinári sa môžu posnažiť, niečo objaviť, vyrobiť škandál. Niekedy sa dokonca rozhýbe aj polícia či prokuratúra, a keď je ozaj dobrý deň, pár ľudí (zväčša nižších hodností) skončí na chvíľu za mrežami. Ale karavána ide neúprosne ďalej.

TIPOS mal škandály už pred 10 rokmi a keď si o ďalších 10 rokov otvoríte noviny, zase tam nejaké čerstvé nájdete. Demokratická kontrola pri štátnych podnikoch nefunguje. Volič sa stráca v záplave informácií o daniach, rozpočtoch, ministerstvách. Jeho čas a chuť skúmať a zamýšľať nad spoločenským dianím sú obmedzené.  Predstava, že večer po šichte vyhodnocuje fungovanie štátnych podnikov a následne vyvodzuje dôsledky pre svoje voličské rozhodnutie je scestná.

Tieto štátne ustanovizne sú totiž v prvom rade trafiky a mocenské páky. Možnosti využívať ich na odmeňovanie sponzorov, či zneužívať ich monopolné postavenie sú príliš lákavé a riziko trestu príliš nízke. Preto sa treba zamyslieť nad samotným zmyslom ich existencie.

Začať môžeme hneď Tipos-om. Čo prináša štátne vlastníctvo tohto podniku? Nie, nemyslím čo prináša športovým klubom s miliónovými rozpočtami, ale obyčajnému občanovi. Okrem možnosti pretipovať výplatu nič moc. V Česku je Sazka súkromná, daň z hazardu platí občan aj tam.

Tieto trafiky treba začať redukovať. Čo sa dá, sprivatizovať. Čo sa  dá, decentralizovať a rozdeliť, napríklad obciam. Čo sa nedá, osekať na právomociach a rozpočtoch. Alebo aspoň najať manažérov z inej krajiny, ktorí slovenských politikov nevideli ani na obrázku. Kde sa dá, vpustiť konkurenciu. Jednoducho, odseknúť aspoň zopár chápadielok!

HN, 2.12.2019