Tri pozitíva

„Poprosíme spomenúť tri pozitíva a tri nevyužité príležitosti“, zaznela požiadavka Zdravotníckych novín na koncoročný hodnotiaci komentár. Hneď som vedel, s ktorou časťou tejto požiadavky budem mať problém.

Tri pozitíva

Z definície práce treťosektorového analytika vyplýva skôr kritika ako chválenie. Dôvod je jednoduchý, politici vedia sami seba pochváliť veľmi dobre, často na to majú dedikované analytické tímy a profesionálny marketing. Väčšia pridaná hodnota nás analytikov je v kritike.

Bohužiaľ, problémy s hľadaním pozitív sú aj objektívne. Zdravotnícky sektor je málokedy jednotný, ale mám pocit, že teraz sa ho do istej miery podarilo zjednotiť – v kritike ministerstva. Ale je doba sviatočná, tak skúsme to s tými pozitívami.

Napriek aktuálnej situácii je Slovensko v rámci EÚ stále nadpriemerne dobré v celkových úmrtiach na Covid-19. Neviem, koľko z toho pripísať Ministerstvu zdravotníctva, ale nejaké body si zaslúžia. Napríklad urýchlený nákup ventilácií na jar 2020 sa mi zdal vtedy prehnaný, no nakoniec sa ukazuje, že je možno aj fajn, že sú v zálohe.  

Druhým pozitívom je prisľúbená akceptácia pacientskych organizácií ako partnera pre komunikáciu. Mali by sme byť, samozrejme, opatrní, aj pacientske organizácie majú svoje ciele, ktoré môžu, ale nemusia byť v záujme efektívneho zdravotníctva. No sú dôležitým zdrojom informácií „zo života“ a mali by byť súčasťou otvoreného a transparentného dialógu o zdravotníckej politike.

Podarilo sa mi nájsť aj tretie pozitívum. Ministerstvo navrhlo vyradiť kanabidiol zo zoznamu zakázaných látok (vidíte, ako sa snažím?). Síce ako posledná krajina v EÚ, ale predsa. Snáď to bude také maličké pootvorenie dverí pre využitie potentných látok v medicíne. Mimochodom,  kannabidiol sa skúma ako látka s potenciálom spomaliť cytokínovú búrku, modulovať úrovne ACE2 a podobné užitočné anti-covid veci.

Nevyužitou príležitosťou bola šanca otvoriť diskusiu v zdravotníctve a pripraviť tak priestor na reformy. Z pohľadu komunikácie bolo Ministerstvo zdravotníctva za vlády Smeru jednou zo svetlých výnimiek. Nielen vďaka IZP, ale aj ministerke Kalavskej, ktorá sa nebála postaviť na pódium. Miesto zlepšenia prišiel obrat. Z Ministerstva sa stala uzavretá inštitúcia, z ktorej občas nečakane vypadne nejaká legislatíva, na ktorú potom všetci hľadia s otvorenými ústami. O praktickom zániku IZP, či komunikačne nezvládnutej personálnej tsunami v štátnych inštitúciách škoda hovoriť.

Hoci som (doterajšie) výsledky pandémie zaradil medzi pozitíva, pandémia Covid-19 patrí aj medzi nevyužité príležitosti. Naplno odkryla hlboké komunikačné a organizačné problémy štátnych orgánov. Zároveň spustila vlnu nápadov „zdola“. Množstvo organizovaných aj neorganizovaných entít začalo robiť trasovacie aplikácie, štatistické predikcie, šiť rúška, ponúkať testovanie, zavádzali spontánne regulácie na ochranu svojich zákazníkov. Bohužiaľ, verejný sektor je v tejto situácii ako oceánsky tanker, ktorý potrebuje celý vek, aby zmenil trasu plavby. A tak kým sa tu občanom obmedzujú najzákladnejšie práva „lebo Covid“, hygienici majú problém s trasovaním, lebo telefón môže obsluhovať len niekto s príslušným diplomom, lebo „také sú pravidlá“. Za 9 mesiacov sme tu už mohli mať decentralizovaný, efektívny a robustný systém testovania, do ktorého by sa zapojili lekári, lekárne, zamestnávatelia či občianske združenia. Miesto toho tu behali chlapi v maskáčoch a ľudia pred Vianocami stáli dobrovoľne hodinové rady na testovanie.

Najväčšou nevyužitou príležitosťou je však zmena myslenia. Dúfal som, že po 14 rokoch točenia sa v kruhu okolo „zisku“ a unitárneho systému sa tu konečne začne budovať skutočné postsocialistické zdravotníctvo s orientáciou na zákazníka, ktoré dokáže zapojiť všetkých tých, pripravených ponúknuť svoje služby. Kým vo svete Amazon, Facebook, či Google investujú desiatky miliárd do zdravotníckych projektov, budujú svoje siete nemocníc a vlastné poistné schémy, kým inde sa do popredia dostávajú dáta, wearables a na mieru šité zdravotné produkty, Slovensko stále dookola zachraňuje, limituje, reguluje. A stále tvrdšie, najnovšie si ministerstvo prisvojilo úlohu rozdeľovať výdavky a posilnilo tak centralizovaný mikromanažment celého sektora, miesto toho, aby sa dal doporiadku makromanažment, napríklad v podobe predvídateľnejšieho financovania, uchopiteľných cieľov a nárokov, či sledovaných kvalitatívnych ukazovateľov. Tak teda možno v roku 2021...

Zdravotnícke noviny, 14.1.2021

Činnosť INESS podporili aj poisťovne Dôvera a Union

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards