Umelý zrak - nekrič hop, kým neuvidíš

Poznáte to – na internete si prečítate bombastický článok o novom vynáleze s potenciálom násobne zlepšiť ľudské životy. Nápad však nie je všetko. Od vynálezu k zapracovaniu do spoločnosti je väčšinou dlhá, a málokedy jednoduchá, cesta, počas ktorej sa veľa vecí môže pokaziť.

Keď mal Holanďan Jeroen Perk 19 rokov, takmer úplne prišiel o zrak. Nádej na prakticky nový život prišla v podobe špeciálnych implantátov spoločnosti Second Sight Medical Products. Vďaka implantátom zavedeným do sietnice oboch očí sa jeho vizuálne vnímanie sveta výrazne zlepšilo. Zlepšilo sa dokonca až natoľko, že na videách zverejnených na YouTube môžeme vidieť Perka strieľať z luku na terč a lyžovať. 

Barbara Campbell bola ďalšou klientkou spoločnosti Second Sight. Podobne ako Perkovi, ani Campbell, ktorá o zrak prišla kvôli vrodenému genetickému ochoreniu, síce implantát nenavrátil zrak úplne, ale výrazne jej uľahčil pohyb po New Yorku, kde žije.

Technologickým zázrakom, ktorý takéto radikálne zlepšenie kvality života umožnil, sú implantáty Argus I a Argus II. Okrem implantátov, ktoré sú chirurgicky zavedené do sietnice počas približne 4-hodinovej operácie, musí mať pacient aj špeciálne okuliare a prístroj na spracovanie videa pripútaný k opasku. Okuliare zachytávajú obraz okolia a prostredníctvom káblu ho posielajú do prístroju na opasku. Ten zjednoduší obraz na 60 čiernobielych pixelov, ktoré následne pošle späť do okuliarov. Okuliare potom túto zjednodušenú verziu obrazu bezdrôtovo prenesú na 60 elektród pripojených k sietnici pacienta, ktoré stimuláciou oka vytvárajú svetelné záblesky zodpovedajúce videu s nízkym rozlíšením. Elektródy teda v podstate nahrádzajú fotoreceptorové bunky v oku, ktoré reagujú na svetlo a posielajú informácie do mozgu.

Znie to úžasne, však? Ak by ste sa spýtali pacientov, ktorí implantát dostali, nie je až také isté, že by ste dostali kladnú odpoveď. Nie preto, že by implantáty nefungovali. Miera účinnosti sa síce od pacienta k pacientovi mierne líši, a vedľajšie účinky (napr. závraty, zápaly, infekcie) sa občas objavia tiež, nejde však o hlavný problém. Väčším problémom je, že spoločnosť Second Sight Medical Products už v súčasnosti neexistuje.

Spoločnosť založil v roku 1998 doktor Robert Greenberg spolu s tromi ďalšími kolegami. Niekoľkoročné klinické testovanie zariadení Argus I a Argus II nakoniec dopadli úspešne, a implantáty boli schválené európskymi (2011) a americkými (2013) regulačnými úradmi. Napriek tomu, že spoločnosť mohla začať predávať implantáty, finančne sa jej príliš nedarilo. Aj keď liečba jedného pacienta stála takmer 500 000 dolárov (táto suma zahŕňa samotný prístroj, operáciu, a následnú zrakovú rehabilitáciu), spoločnosť bola v strate. Greenbergove vzťahy s investormi sa začali zhoršovať a v roku 2015 odstúpil z pozície generálneho riaditeľa spoločnosti. Nakoniec v roku 2018 opustil aj správnu radu.

V roku 2019 dostali pacienti spoločnosti list, v ktorom sa uvádzalo, že Second Sight postupne opustí technológiu sietnicového implantátu a miesto toho sa preorientuje na vývoj nového mozgového implantátu Orion. Na financovanie tohto nového implantátu dostala spoločnosť 6,4 milióna dolárov od Národných ústavov zdravia USA. Súčasťou listu bolo aj ubezpečenie pacientov, že spoločnosť zachová tím špecialistov na starostlivosť o zákazníkov a rehabilitáciu zraku. Zabezpečené mali byť taktiež dodávky (náhradných) častí zariadení.

Začiatkom roka 2020 zo spoločnosti však odišiel riaditeľ pre výskum a vývoj implantátov, a hneď po ňom aj generálny riaditeľ. O mesiac neskôr bola prepustená väčšina ostatných zamestnancov a spoločnosť ohlásila „zámer ukončiť činnosť.“ Ako dôvod uviedla vplyv pandémie koronavírusu na jej schopnosť zabezpečiť financovanie. Žiadny z pacientov o ničom z tohto nebol informovaný. 7. februára 2022 spoločnosť Second Sight oznámila zlúčenie s biofarmaceutickou spoločnosťou Nano Precision Medical. Vo vedúcom tíme novej spoločnosti pritom nebude žiadny z vedúcich pracovníkov spoločnosti Second Sight.

Pre vyše 350 pacientov spoločnosti Second Sight toto môže znamenať problém. Ak sa totiž s implantátom (prípadne inou časťou zariadenia) niečo stane, majú veľmi limitované možnosti riešenia situácie. Na vlastnej koži to zistili aj Jeroen Perk a Ross Doerr. Perkovi totiž koncom roka 2020 spadol a rozbil sa prístroj na spracovanie videa, bez ktorého je implantát zbytočný. Od spoločnosti Second Sight nedostal žiadnu podporu, podarilo sa mu však skontaktovať s bývalým pacientom, ktorý už implantát nepoužíval, a ktorý Perkovi potrebný prístroj poskytol.

Príbeh Rossa Doerra však až taký „šťastný koniec“ nemal. Aj keď mal Doerr pri používaní zariadenia slabšie závraty vždy, tieto výrazne zosilneli začiatkom roka 2020. Doerrov lekár naplánoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou, aby vylúčil nádor v mozgu. Keďže však magnetické polia magnetickej rezonancie môžu interagovať s implantátom, bola potrebná konzultácia s výrobcom. Spoločnosť Second Sight však nezdvíhala telefón. Doerr nakoniec namiesto toho podstúpil CT vyšetrenie, ktoré nič nezistilo. Ross Doerr tak stále nevie, či má v mozgu nádor alebo nie.

Nie všetci pacienti spoločnosť Second Sight mali podobné problémy, mnohí z nich implantát stále používajú. Nemôžu však vedieť, či v budúcnosti nenarazia na podobný problém ako Perk alebo Doerr. Nefunkčné implantáty môžu predstavovať zdravotné riziko a operácia na odstránenie implantátu obnáša isté riziko, je drahá, a môže byť bolestivá. Niekoľko stoviek ľudí po celom svete tak ostáva (minimálne zatiaľ) v neistote.