Vedomosti našich učiteľov: Slovensko v Európe pohorelo

Róbert Chovanculiak komentoval najnovšie výsledky prieskumov intelektuálnych zručností učiteľov. 5.9.2018.

Rezort školstva chce kvalitnejšiu prípravu budúcich vyučujúcich už na univerzitách.  Slovenskí učitelia v medzinárodnom porovnávaní intelektuálnych zručností zaostávali. Dokonca v informačnej gramotnosti boli na chvoste sledovaných krajín. Ministerstvo školstva tvrdí, že sa bude analýzou, z ktorej to vyplýva, vážne zaoberať.

Rozdiel medzi mladými a staršími

Slovenskí učitelia – priemerný vek 45 rokov a vedomosti porovnateľné s ostatnou populáciou krajiny. Český Inštitút pre demokraciu a ekonomickú analýzu porovnával zručnosti učiteľov zo štúdii PIAAC a ALL. Tí, ktorí učia slovenské deti, majú intelektuálne zručnosti priemerné či jemne nadpriemerné. V čitateľskej gramotnosti dosiahli pedagógova vo veku od 25 do 60 rokov priemerne 270 až 310 bodov z celkových 370. Výrazne sa to nelíši od Slovákov z bežnej populácie, ktorí v priemere získali 250 až 300 bodov. V Česku sa, naopak, v čitateľskej gramotnosti zlepšili mladí učitelia, autori štúdie konštatujú, že aj napriek tomu majú niektorí učitelia výsledky „na úrovni bežnej populácie, teda často ľudí so stredným vzdelaním“. Lepšie skóre ako my vo všetkých troch oblastiach dosiahlo aj Maďarsko. „V prípade informačno-komunikačných technológií sú ich (učiteľov, pozn. red.) zručnosti približne rovnaké ako priemer populácie Slovenska,“ konštatuje na svojom Facebooku Inštitút vzdelávacej politiky. Vychádzajú z toho, že populácia vo veku od 45 do 60 rokov dosiahla priemerne 273 bodov, bežný učiteľ v rovnakom vekovom rozpätí len o päť bodov viac. „Ak sa porovnáme s Českou republikou, tak naši mladší učitelia sa mierne zhoršili v matematickej gramotnosti a len trochu zlepšili v čitateľskej a informačnej gramotnosti oproti ich starším kolegom,“ reaguje na štúdiu analytik INESS Robert Chovanculiak, podľa ktorého sa u nás už dlhšie debatuje o tom, že kvalita pedagógov nerastie. V matematickej gramotnosti slovenskí učitelia dopadli obstojne. Tí vo veku od 45 do 60 rokov získali v priemere 300 bodov, ich mladší kolegovia len o tri body menej. Je to výrazne lepšie ako priemer slovenskej populácie, ktorá priemerne dosiahla 270 bodov.

Celoživotné vzdelávanie

Podľa analytika majú tento stav na svedomí dve príčiny. Jednou z nich je veľký počet pedagogických fakúlt, ktoré robia nábor, a nie výber uchádzačov. „Máme 14 pedagogických fakúlt, ktoré každý rok vychrlia tisícky potenciálnych pedagógov,“ doplnil. Napríklad minulý rok si na pedagogické smery podalo prihlášku 4 600 maturantov. Chovanculiak ako druhý problém označil systém odmeňovania, podľa neho totiž kvalitných učiteľov zláka súkromný sektor. Pedagógovia si mohli doteraz k platom prilepšiť cez kreditový systém. Čím viac kreditov mali, tým boli väčšie aj ich príplatky. Nový zákon o pedagógoch však systém mení, vzdelávanie, za ktoré dostanú kredity, nebudú môcť absolvovať všetci, príplatok im navyše po čase vyprší. Nebudú tak motivovaní popri práci sa dovzdelávať. Ministerstvo školstva na naše otázky reagovalo, že k analýze pristupuje s veľkým záujmom. „Analýzu k zručnostiam slovenských učiteľov treba interpretovať veľmi opatrne. Vzorka totiž zahŕňa len 113 slovenských učiteľov,“ reagovalo tlačové oddelenie. Rezort sa plánuje zamerať na prípravu pedagógov na univerzitách. Schváliť chcú ucelenú koncepciu prípravy budúcich pedagógov a tiež zvýšiť rozsah praxe na školách.

Intelektuálne zručnosti učiteľov (priemerné skóre podľa veku

Romana Gogová, Hospodárske noviny, 06.09.2018