Verejní zamestnanci dobehnú v platoch súkromných. Iba nakrátko

Radovan Ďurana komentoval pre hnonline.sk proces navyšovania minimálnej mzdy s výhľadom do budúceho roka. 23.8.2018.

Vláda schválila zákon o odmeňovaní zamestnancov verejnej správy, platy sa po 10 rokoch dostanú na úroveň minimálnej mzdy. Kuchárka v školskej jedálni s 30-ročnou praxou dnes zarába 382 eur. Teda aspoň podľa oficiálnych tabuliek, ktoré upravujú odmeňovanie zamestnancov vo verejnej správe a ktoré sa nemenili už celú dekádu. Minimálna mzda však medzitým vzrástla približne o 40 percent. Tento rozdiel tak musia doplácať samotné školy, úrady či iné verejné organizácie. Situácia by sa však mala zmeniť, vláda totiž včera schválila novelu zákona, tá však ponúka iba krátkodobé riešenie.

Každoročné vyjednávanie

Odborári, ktorí sa na vzniku novely podieľali, za najväčší úspech považujú fakt, že tabuľky už nebudú obsahovať tarify nižšie ako minimálna mzda. V budúcom roku tak základná sadzba, od ktorej sa odvíjajú tie zvyšné, dosiahne 520 eur. Taká by totiž mala byť minimálna mzda v budúcom roku. Novela však neobsahuje žiadny mechanizmus, ktorý by zabezpečil zvyšovanie platov podľa vývoja minimálnej mzdy. Už o pár rokov sa tak môže verejná správa ocitnúť v rovnakej situácii ako teraz, keď najzákladnejší tabuľkový plat dosahuje 280 eur. Minister práce Ján Richter si myslí, že „to bude predmetom každoročného kolektívneho vyjednávania, aby sme sa aj k tejto problematike vrátili“. Podobným spôsobom sa už teraz upravujú platy v štátnej službe. Zákon obsahuje klauzulu, podľa ktorej musí štát so zamestnancami každý rok uzatvoriť kolektívnu zmluvu, v ktorej sa dohodnú, o koľko sa v nasledujúcom roku zvýšia tarify. Návrh zákona o odmeňovaní zamestnancov verejnej správy však podobnú podmienku neprikazuje.

Väčší dôraz na prax

Podľa Richtera to však nie je problém a so sociálnymi partnermi sa o tejto otázke budú každoročne rozprávať. „Možno to bude tiež jedna z veľmi vážnych otázok, ktorá bude súvisieť s návrhom minimálnej mzdy,“ dodal. Analytik z INESS Radovan Ďurana však to, že zákon nezavádza automatický mechanizmus, za problém nepovažuje. „Zvyšovanie minimálnej mzdy sa stalo predmetom politického boja a v posledných rokoch bol jej rast odtrhnutý z reťaze,“ vysvetlil. Jej výška totiž nebola podľa neho určovaná na základe dialógu. Dokazovať to má aj fakt, že spomínaná novela považuje za minimálnu mzdu na budúci rok 520 eur, a to aj napriek tomu, že samotný zákon, ktorý ju upravuje, ešte nebol schválený. Okrem zladenia s minimálnou mzdou novela prináša aj iné zmeny. Rozširuje tarifové stupne podľa praxe až do 40 rokov. Zároveň znižuje počet platových tried zo 14 na 11. Aj napriek aktuálnym tabuľkám však zamestnanci verejnej správy reálne nedostávajú menej ako minimálnu mzdu, rozdiel totiž doplácajú zamestnávatelia cez rôzne príplatky. Môže sa preto zdať, že v praxi sa nič nezmení, no nie je to tak. Úrad vlády totiž odborom prisľúbil celkové zvýšenie platov o 10 percent tak v budúcom roku, ako aj v roku 2020. Celkové náklady by mali dosiahnuť 255,5 milióna eur. Za štyri roky tak dosiahnu takmer miliardu, čo je za posledné roky jedna z najväčších položiek, upozornil Richter. Zvýšenie by sa malo dotknúť takmer 230-tisíc zamestnancov.

Kristína Votrubová, hnonline.sk, 23.08.2018