Vo vzdelávaní na dĺžke záleží

Keď sa povie „inovatívne zlepšenie“, ľudia si hneď predstavia autá, ktoré netreba šoférovať; lieky, ktoré vyliečia neliečiteľnú chorobu alebo zeleninu, ktorá chutí ako mäso. Dôležitou inováciou však môže byť aj relatívne nezaujímavá vec ako skrátenie času. Napríklad na prepravu z bodu A do bodu B, alebo na dopestovanie plodov z rastliny, alebo na nutný pobyt v nemocnici po zákroku.

Existuje však oblasť, kde podobné inovácie zamrzli, alebo dokonca idú opačným smerom. Hovorím o vzdelávaní. Vo vzdelávaní sa neustále predlžuje počet rokov, ktoré deti strávia v škole. Pritom sa nezdá, že by úmerne s tým rástla kvalita a kvantita vzdelania, ktoré po úspešnom dokončení všetkých stupňov získajú.

Existuje mnoho indícií, že mladí ľudia trávia v školách viac času, než by bolo potrebné. Napríklad je podozrivé, že štúdium na drvivej väčšine vysokoškolských odborov trvá rovnako dlho (3 + 2 roky), nech už ide o tak rozdielne profesie ako učiteľstvo, IT, molekulárna biológia, poľnohospodárstvo, alebo manažment či žurnalistika. Špecifickým slovenským problémom je tiež podiel inžinierov a magistrov na počte absolventov, ktorý je najväčší vo svete. Slovenskí študenti trávia na vysokej škole viac rokov, než je bežné v zahraničí. Nehovoriac o tých absolventoch, pre ktorých bolo celé štúdium do značnej miery zbytočné, lebo sa zamestnali na pozíciách, ktoré nevyžadujú terciárne vzdelávanie.

Ale podobné indície máme aj v strednom školstve. Tu je presne v štátnych vzdelávacích programoch zadefinované, koľko rokov má trvať ktoré stredoškolské vzdelanie. A dĺžka štúdia dokonalo koreluje s jeho akademickou náročnosťou – od dvojročných učňoviek, cez trojročné odborné školy až po štvorročné gymnáziá a priemyslovky. Prečo by však nemohli existovať aj super kvalitné a náročné dvoj- alebo trojročné priemyslovky, ktoré rýchlo a dobre pripravia mladých ľudí pre trh práce alebo na ďalšie štúdium?

V zahraničí také existujú. Napríklad vo Veľkej Británii majú tzv. T level vzdelávanie, čo je dvojročné praktické stredoškolské vzdelávanie aj v náročnejších odboroch, ktorého absolvovanie umožňuje vstup na trh práce alebo následné pokračovanie v štúdiu. Na Slovensku by ste však s podobnou inováciou vo vzdelávaní nepochodili. Išlo by o pokrok bez povolenia. A pritom potenciál tu určite je. Napríklad zo strany kvalitných, súkromných stredných škôl, ktoré vyučujú užitočné a praktické zručnosti v IT.

Dôvod, prečo tento dopyt po kratšom a kvalitnom vzdelaní vychádza práve od súkromných škôl, je zrejmý. V súkromnom sektore je túžba poskytovateľov nafukovať výdavky limitovaná ochotou spotrebiteľov platiť. Existuje spätná väzba, ktorá zráža na zem vzletné nápady o dlhých rokoch strávených vzdelávaním. Ak dokáže kvalitná stredná škola vychovať kvalitného absolventa za 3 roky namiesto 4, ušetrí štvrtinu svojich nákladov. To znamená, že môže o štvrtinu znížiť cenu! To znamená viac spokojnejších primárnych zákazníkov - študentov, ale aj sekundárnych zákazníkov - zamestnávateľov. Je to win-win-win.

Porovnajte si to s verejným sektorom. Verejným školám nevadí, ak sa u nich žiak ohreje o rok alebo dva dlhšie. Naopak, ešte im to vyhovuje, pretože za odučené roky dostanú od štátu zaplatené. A to bez ohľadu na to, ako silno nariedia svoju službu vzdelávania. Nič ich nemotivuje držať na uzde odučené človeko-hodiny a čím skôr dodať na trh práce absolventov. A podobne je to aj na strane zákazníkov verejných škôl. Netreba očakávať príliš vysoký tlak na časovú efektivitu za bezplatné vzdelávanie.

Čo s tým? Je viacero možností, ako umožniť vzniknúť inováciám vo forme efektívnejšieho spôsobu narábania s časom v školstve. Prepísať čísla a striktné požiadavky v štátnych vzdelávacích programoch, aby mohli stredné školy hľadať optimálnu dĺžku štúdia. Alebo vytvoriť nový stupeň stredných škôl po vzore Veľkej Británie. Alebo dokonca umožniť vznik paralelným slobodnejším školám, ktoré nebudú zväzované v kazajke štátneho curricula. Čo však určite nepomôže, je tváriť sa, že 4 roky trvajúce úplné stredoškolské vzdelanie je úradníkmi zjavená pravda, ktorá sa nespochybňuje.

Denník N, 1.6.2022