Vojna na Ukrajine infláciu ešte posilní

Napadnutie Ukrajiny zasiahlo mnohých ľudí nielen ľudsky, ale aj ekonomicky. Vojna a sankcie budú priamo bolieť Ukrajincov, Rusov a státisíce Európanov, ktorí mali napr. peniaze v ruských bankách, ale aj spotrebiteľov z celého sveta. Tí tento konflikt pocítia na rastúcich cenách. Nemalý podiel si totiž odnesie trh s potravinami.

Ukrajina sa nazýva tiež „Obilnicou Európy“ a to nie náhodou. Už za čias Sovietskeho zväzu bola významným producentom obilia. Dnes patrí k top 10 svetovým producentom pšenice, sóje, repky, jačmeňa, kukurice a je najväčším pestovateľom slnečníc. 70 % jej plochy tvorí poľnohospodárska pôda s obrovskými plochami úrodnej černozeme. Je 4. najväčším exportérom potravín do EÚ, jej podiel na importoch potravín do EÚ z tretích krajín tvorí však len cca 5 %.

Pšenica je druhou najviac produkovanou obilninou sveta hneď za kukuricou. Hlavne o jej cenách sa hovorí v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Obilie a strukoviny tvorili 53 % osiatej poľnohospodárskej plochy Ukrajiny v roku 2017. Približne polovicu z tejto plochy tvorí práve pšenica. Ďalších 6,7 % osiatej plochy podľa ukrajinských štatistík tvorili kŕmne plodiny.

Ukrajina patrí k top 5 exportérom pšenice na svete, prvé miesto patrí Rusku. Spolu ich exporty tvoria až 30 % z celkového objemu globálnych exportov pšenice. Čím dlhšie teda bude vojna trvať, tým viac môžu ceny vzrásť. Prvé zmeny sa už objavujú na komoditných trhoch, kde cena pšenice od začiatku vojny výraznejšie vzrástla.

Čo je potrebné zdôrazniť, už aj pred konfliktom globálne ceny obilia výrazne rástli. V roku 2021 rástli podľa údajov Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu 5 mesiacov po sebe, čím dosiahli úroveň, ktorá bola naposledy zaznamenaná v máji 2011. Slovensko je otvorená ekonomika a napriek toľko omieľanej sebestačnosti (ktorú dosahujeme napr. v produkcii pšenice či kukurice), rast cien ovplyvní aj slovenských spotrebiteľov.

V januári sa podľa Agrárnych trhových informácií na Slovensku predávala potravinárska pšenica približne za 275 EUR/tonu. V týždni, keď začala vojna na Ukrajine, bola priemerná nákupná cena 313 eur/tonu bez DPH.

Nielen priamo ceny obilia, ale aj energie, hnojivá a pohonné hmoty budú mať vplyv na rast cien potravín. Rusko je 4. najväčším producentom hnojív, dováža ich aj do EÚ. Najväčší podiel na dovoze draselných hnojív do EÚ majú Rusko a Bielorusko spolu – okolo 70 % (údaje z roku 2019). Rastúce ceny plynu a aj hroziace prerušenie dodávok do Európy budú znamenať zdraženie či obmedzenie schopnosti európskych fabrík vyrábať hnojivá.

S cenami potravín veľa neurobíme, vlády nevedia znížiť ceny bez toho, aby tým zároveň nespôsobili nedostatky potravín na pultoch obchodov a taktiež nevedia v krátkom období zvýšiť ponuku potravín. Inflácia, ktorá tu bola už aj pred vojnou, bude pravdepodobne pokračovať. Krajiny ako Libanon, Líbya, Malajzia, Bangladéš či Egypt sa musia pripraviť aj na hroziaci nedostatok niektorých potravín. Práve toto sú totiž trhy, kam smeruje veľký podiel ukrajinskej pšenice.

V neposlednom rade bude mať vojna ničivé následky pre samotnú Ukrajinu. Už pred vojnou totiž hľadala cesty, ako reformovať ekonomiku a zastaviť korupciu, ktorá rozvoj krajiny brzdila. To sa týkalo aj poľnohospodárstva. Len minulý rok sa po vyše 20 rokoch podarilo zrušiť moratórium na predaj pôdy.

Mnohí starí ľudia, ktorí nevládali svoj kus zeme obrábať a zároveň nemali z nízkych cien nájmov dosť peňazí na živobytie, tak dostali novú príležitosť zlepšiť svoje postavenie. Na druhej strane to pomohlo aj poľnohospodárom, ktorí vďaka vlastnej pôde mohli rozmýšľať dlhodobejšie nad zveľaďovaním svojho podnikania.

Prepojenosť v globálnom svete znamená, že konflikty sa prejavia na cenách aj vo zvyšku sveta. Najmä, ak je výroba koncentrovaná v niekoľkých častiach sveta, môžu vojny ale napr. aj živly zdvihnúť ceny. V roku 2021 napríklad došlo k výnimočným mrazom v Brazílii, ktorá je najväčším producentom kávy na svete, čo sa okamžite prejavilo v rastúcich cenách.

Na rozdiel od živlov je však vojna v rukách politikov. Jediným nástrojom proti rastúcim cenám tak ostáva snaha o skoré ukončenie vojny. Čitateľom asi netreba pripomínať, že kto na jar nezaseje, na jeseň už nezožne.

Agrobiznis, 7.3.2022