Všetko alebo niečo

Martin Vlachynský sa pre Zdravotnícke noviny vyjadril k z téme liekov. 16. 07. 2020.

V slovenskom zdravotníctve je množstvo tém na diskusiu o zlepšení. Ale žiadna nie je taká emocionálna ako téma liekov. Neprejde týždeň, aby sa v správach neobjavil zúfalý človek, neraz malé dieťa, ktorý sa nedostal k liečbe. Čo s tým?

Najskôr si povedzme, že k liečbe sa dostane každý. Ak na nejakú chorobu existuje liek, v slovenskom systéme ho dostanete. No nie vždy ide o „state of the art“, teda aj najnovšiu liečbu, aká vo svete existuje. To nemusí byť automaticky problém. Nemalá časť inovácii je len „pocukrovaním“ starých liekov. Minuloročná štúdia v časopise BMJ (kedysi British Medical Journal) prišla k záveru, že 58 percent liekov, ktoré vstúpili na nemecký trh v rokoch 2011 až 2017, neprinášala žiadnu pridanú klinickú hodnotu (hoci mohli prinášať nižšiu cenu).

Potom je tu však skupina nedostupných liekov, ktoré majú sľubné a zásadne lepšie výsledky oproti štandardnej liečbe, ale často aj astronomickú cenovku. Dvojmiliónová Zolgensma na liečbu spinálnej svalovej atrofie si aj na Slovensku užila slávu. Napriek mylnej predstave väčšiny obyvateľov, zdravotné poisťovne majú limitované možnosti, čo robiť. Pokiaľ liek nie je v EÚ ani registrovaný (donedávna to bol prípad aj Zolgensmy), je pre poisťovňu na úrovni mesačného kameňa alebo liečivého kryštálu. Môže to akurát zasponzorovať, ako by zasponzorovala športovca. Ak je liek registrovaný, ale nie kategorizovaný, poisťovňa ho môže schváliť „na výnimku“, ak o to požiada pacientov lekár. Tento proces je zdĺhavý a pre pacienta úplne zahmlený, ale zhruba 85 % výnimiek poisťovne schvália.

Výnimkám sa viac ako poisťovne bránia politici, hoci väčšina z nich by si radšej jazyk odrezala, ako to povedala nahlas. Minulá vláda dokonca novelou zákona o liekoch z roku 2018 chcela výnimky úplne zrušiť. Bolo to v súlade s odporúčaniami hodnoty za peniaze. Kategorizované lieky musia preukázať svoj ekonomický zmysel, pri liekoch na výnimku však nevieme, aká je ich hodnota za peniaze. Novela však nevyšla a poisťovne ďalej schvaľovali výnimky. Neschválenie liečby často nesie také ťažké PR následky, že poisťovne radšej tie milióny obetujú.

S príchodom množstva nových drahých liekov však táto situácia bude čoraz menej udržateľná. Čoraz viac pacientov bude blúdiť v neistom svete výnimiek a zdravotníctvo bude krvácať viac peňazí na niekedy efektívnu, ale niekedy neefektívnu liečbu.

Cesta von nie je ľahká, inak by ju zdravotníctvo už prešlo. Vyzerať by mohla nejak takto: prísnejší rozpočet na lieky, rýchlejší, ale komplexnejší kategorizačný proces, silnejší tlak na používanie generík a biosimilárov a prípadné zváženie zapojenia iných zdrojov (z oblasti vedy a výskumu) na financovanie experimentálnej a vysoko inovatívnej liečby.

A ešte niečo. Čím viac bude systém verejného zdravotného poistenia nastavený tak, že preplatí všetkým všetko vrátane „spotrebného“ tovaru, ako sú bežné antibiotiká, antipyretiká a mnohé iné, o to menej zdrojov bude na lieky nové a drahé. Všetko alebo niečo. Nanešťastie, doterajšie zmeny (fixný doplatok, zrušenie doplatkov) idú skôr tým prvým smerom. Solidarita je o zasýtení hladujúcich, nie o tom, že každý obyvateľ bude mať suché rožky zdarma.

Celý článok vyšiel v Zdravotníckych novinách.