Vyhynú dinosaury? Rozmrznutá evolúcia vo finančnom sektore.

Čo nás čaká v roku 2018? Máme tu nový rok a s ním tradičné veštenie z krištáľových gulí. Pred rokom som to poňal formou otvorených otázok. Po roku vieme čiastočné odpovede. Poďme jednu po druhej.

1. Návrat inflácie? Zatiaľ slabota, trend ale vidno.

Prelievanie cenovej inflácie z kapitálových a finančných trhov do spotrebiteľských cien prebieha, zatiaľ však pomaly. Skokovitého rastu cien a výraznejších inflačných prekvapení sme sa v roku 2017 nedočkali. Európska centrálna banka tak aj 10 rokov po začiatku krízy „stimuluje“ ekonomiku eurozóny zápornými úrokmi a pokračujúcim programom kvantitatívneho uvoľňovania. V eurozóne spotrebiteľské ceny rastú medziročne o 1,4 % u nás už 1,9 %. Vybehne inflačný kečup z fľaše v roku 2018? Ceny výrobcov naznačujú, že to na cenovú defláciu v novom roku nevyzerá.

2. Praskne dlhopisová bublina? Kdeže.

Dlhopisová bublina nepraskla, naopak pokračovala v raste do obludných rozmerov. Nielen Rakúsko predalo 100 ročné dlhopisy ale túto frajerinu si dovolila dokonca aj Argentína. ECB a jej zázračný mešec stlačil do mínusu výnos dokonca aj na cyperských dvojročných dlhopisoch. Cyprus, to je tá krajina, ktorá pred štyrmi rokmi zbankrotovala a ľuďom zobrala peniaze z ich bežných účtov. Keď sme pri krajinách na pokraji defaultu – už aj Gréci si vďaka politike ECB požičiavajú už na dvojročných dlhopisoch za menej než Američania. A potom povedia, že to nikto nemohol tušiť.

Drogy nových eur z Frankfurtu majú odstaviť najneskôr koncom roku 2018. Ak sa pozrieme na to, čo robia všetci veľkí svetoví díleri likvidity, potom k sprísňovaniu menovej politiky má dôjsť už začiatkom roku 2019. Zmeny na trhoch možno čakať ešte predtým, keďže trhy tieto očakávania zapracujú do cien ešte predtým.

Obrat v politikách najdôležitejších centrálnych bánk v kombinácii s inflačnými prekvapeniami môže byť špendlíkom, ktorý momentálne dlhopisová bublina hľadá.

3. Dá Taliansko Quitaly? Asi nie, ale počkajme si na voľby.

Parlamentné voľby v krajine stále neprebehli. Plánované sú na začiatok marca 2018. Euroskeptický Five Star Movement majú podľa posledných prieskumov verejnej mienky spolu s nepredvídateľným a nestarnúcim Silviom takmer 50 % voličskej priazne. Na dlhopisoch krajiny však žiadne riziká nevidno. Ako by aj mohol byť vidno, keď ECB nakupuje ako investičného zmyslu zbavená. Tam kde nie je trh, nie sú ani informatívne ceny.

4. Začne útek z akciových trhov? Naopak, párty pokračuje.

Americké, ale aj svetové akciové trhy vytvorili v poslednom roku nové historické maximá. Tie diagonály sú nádherné. Ročný rast o 20 % v amerických akciách vyzerá ako z katalógu investičných podvodníkov.

5. Spamätá sa EÚ? Nie.

Briti sú ako Schrödingerova mačka. Aj dnu aj von. Namiesto sebareflexie a odhodlania robiť poriadne aspoň to, čo únia má robiť už dnes, začali jej predstavitelia opäť snívať sny o všemocnom Bruseli. Ešte nedoznela posledná kríza, nebuchli dvere za Veľkou Britániou a bývalý predseda Európskeho parlamentu, šéf nemeckých Sociálnych demokratov Schulz už plánuje federálne Spojené štáty európske s vlastnou ústavou do roku 2025. „Tí ktorí sú proti, by mali jednoducho opustiť EÚ“ povedal. Európska komisia zas chce „prehĺbenejšiu a spravodlivejšiu hospodársku a menovú úniu“. Asi najviac sa odviazal prezident krajiny, ktorá nevie dodržiavať ani primitívne fiškálne pravidlo maximálne trojpercentného deficitu. Z jeho zoznamu prianí vypichnem fiškálnu centralizáciu a ministerstvo financií eurozóny. Asi aby mali koho ignorovať.

„Európska únia sa rozpadáva. Je to aj výsledok doterajších európskych politík, projektu eura a pôsobenia čelných predstaviteľov EÚ. Nečakám dramatickú reformu, no náznak pochopenia vážnosti situácie a pokory z Bruselu by potešil. Aby fatamorgána svetlých integračných zajtrajškov neohrozila základné slobody, ktoré si môžeme užívať dnes.“ napísal som pred rokom. V únii aj vďaka ECB panujú dobré časy, ktoré by mohli byť využité na zásadnú reformu eurozóny. Tú však nevidno. Tak zohnať pop-corn a sledovať, akým spôsobom sa bude trápiť v ďalšej kríze.

K otvoreným otázkam z roku 2017 pridám do nového roku ešte jednu:

6. Príde čistka v sektore krypto-mien?

Bitcoin má 9 rokov. Rok 2017 bol pre celý krytpo-sektor neuveriteľný. Obrovské zisky rozfúkali hmlu ignorancie zo strany mainstreamu a pritiahli pozornosť zvyšku sveta. Cena pomáha vzdelávať ľudí o zasmradnutých zákutiach nášho finančného systému, no vidina bezprácnych ziskov pritiahla aj kopu budúcich obetí.

Skokovitý rast cien aj centralizovaných mutantov (menovite napríklad Ripple), ktorí sú nepodarenými karikatúrami krypto-mien, vo mne vyvoláva pocity z absurdného divadla. Je to ako 24 hodín denne otvorené a neregulované celosvetové kasíno. Naval Ravikant, na krypto-scéne známy investor, to napísal lepšie:

„Krypto je najlepšia videohra, ktorá bola kedy vytvorená. Hraj 24/7 s kýmkoľvek na svete priamo z tvojho telefónu. Nové výzvy, vojny mémov a PENIAZE. Každý nový hráč musí vyplatiť tých existujúcich.“

Cítim vo vzduchu krv. Budúca korekcia trh nezabije, len ho vyčistí. Spúšťačom môže byť odhalenie veľkého podvodu, zlyhania technológie či regulácia. Alebo ich kombinácia.

Kryptomeny ale potrebujeme ako soľ. Bez nich reforma finančného sektora nemá šancu. Nik pri moci zlé peniaze opravovať dobrovoľne nebude. Že sú dnešné peniaze zlé nie je bug ale feature. Zázračný prsteň moci im musí z ruky odhryznúť trh ozubený technologickou nevyhnutnosťou.

Kartové spoločnosti už začínajú chápať, komu zvonia do hrobu. Visa zrušila účty spoločností, ktoré poskytovali debetné platobné karty ku kryptomenám (BitPay, Bitwala a Cryptopay). Podporila tak argument pre zrýchlený vývoj decentralizovaných platobných systémov a ilustruje, akým problémom je centralizácia moci zlých peňazí v niekoľkých veľkých spoločnostiach. Rozmrznutá evolúcia v sektore sa však už nebude dať zastaviť ani zneužívaním štátneho ochranného valu.