Vysoké školy musia bojovať o budúcich študentov

Na Slovensku je už dlhodobo v negatívnom svetle skloňovaná kvalita vysokých škôl. Renomé vysokých škôl nepomáha ani fakt, že viacero predstaviteľov vlády nedokončilo svoju vysokú školu svojpomocne, ale podvodom.

Vysoké školy musia bojovať o budúcich študentov

Plagiáty diplomových prác nie sú žiadnou novinkou. Existuje viacero portálov ponúkajúcich služby, v rámci ktorých za vás napíšu prácu. Na diplomovku postačí približne 600€ . Neexistuje žiadna vonkajšia regulácia, ktorá by študentovi zabránila dať si napísať prácu niekomu inému. Túto dieru v systéme si uvedomujú aj spoločnosti, ktoré ponúkajú službu písania prác a majú z toho dobrý biznis. Odhalenie takéhoto plagiátu nie je úplne jednoduché a pokiaľ nepríde k odhaleniu pri obhajobe záverečnej práce, tak väčšinou vôbec. Medzi ďalšie problémy vo vysokom školstve na Slovensku patria súkromné vysoké školy. Viaceré z nich si vyslúžili nálepku ”tlačiareň na diplomy.” Tieto školy sú medzi komunitou vysokoškolských študentov známe tým, že sú ľahké na dosiahnutie titulu a všetko čo sa študent nevie naučiť, vie si zaplatiť.

Portál topuniversities.com sa zaoberá hodnotením vysokých škôl vo svete a zoraďuje ich podľa rankingu v rebríčku. Školy sú porovnávané podľa jednotnej metodológie ktorá zahŕňa 6 metrík a tými sú: akademická povesť, reputácia u zamestnávateľa, pomer fakulta/študent, citácie podľa fakúlt,  medzinárodný pomer fakúlt, medzinárodný pomer študentov . Ak na základe indexu QS World University Rankings 2022 porovnáme vysoké školy krajín V4, zistíme, že Slovensko je na poslednom mieste. Slovenskom má zaradené do tohto indexu  najnižší počet vysokých škôl z krajín V4. Najlepšie v tomto porovnaní obstála Česká Republika.

 Vyššie spomínané faktory nepridávajú slovenským vysokým školám na atraktivite, čo má v konečnom dôsledku vplyv na budúcich uchádzačov o štúdium. Študenti si začínajú uvedomovať fakt, že nie je diplom ako diplom. Titul zo zahraničnej vysokej školy s dobrým rankingom vie byť zárukou kvality na trhu práce pre budúcich zamestnávateľov.

Slovensko má  momentálne 35 vysokých škôl, 117 fakúlt a 4777 študijných programov . O tom, že slovenské vysoké školy majú rok čo rok nižšie požiadavky na študentov pri prijímaní, svedčí aj štatistika z ročeniek vysokých škôl za jednotlivé roky. Ak sa pozrieme na vývoj úspešných prihlášok študentov na vysoké školy zistíme, že v roku 2006 bolo úspešných 60% prihlášok študentov na základe prijímacej skúšky, to znamená že vyše polovica žiakov, ktorý sa hlásili na vysoké školy museli úspešne zložiť prijímaciu skúšku . Od roku 2006 nároky na prijatie študentov postupne klesali. V roku 2020 bolo 75% všetkých prihlášok študentov na vysokú školu úspešných bez prijímacej skúšky a 24% prihlášok študentov bolo úspešných na základe prijímacej skúšky.

Zaujímavý je aj pokles napĺňania plánu prijatých študentov vysokými školami. V roku 2006 počítali vysoké školy so 69 039 študentami na dennú aj externú formu štúdia. Zapísať na štúdium sa prišlo 59 423, čo znamená že plán sa naplnil na 86%.  V roku 2018 bol plán vysokých škôl prijať 51 663 študentov, zapísať sa prišlo 30 990, to znamená naplnenie plánu len na 60%. Pokles v plnení plánu je ďalším z faktorov, ktorý  tlačí vysoké školy znižovať podmienky prijatia pre študentov a naplniť plán na čo najviac percent. To, že plány vysokých škôl sú naplnené len na 60% svedčí aj o nedostatočnom prispôsobovaní sa ponuky a dopytu vysokých škôl.

Ďalším faktorom stojacim za znižovaním požiadaviek na študentov, je  výška dotácie ktorú daná škola získa. Dotácie sú jednotlivým vysokým školám rozdeľované na základe viacerých kritérií pričom jedným z kritérií je počet prijatých študentov. To v praxi znamená, že vysoké školy  musia bojovať o každého jedného potenciálneho študenta.

Medzi ďalší problém vysokých škôl možno zaradiť klesajúci počet zapísaných študentov na štúdium. Z dostupných dát vyplýva že v roku 2006 bolo prihlásených na dennú a externú formu štúdia 84 504 študentov. Z celkové počtu prihlásených 84 504 študentov, sa prišlo zapísať 59 423 študentov . V roku 2020 bolo prihlásených na dennú a externú formu štúdia 40 820 študentov. Zapísať sa prišlo len 32 810 študentov. Ak porovnáme čísla zapísaných študentov v rokoch 2006 a 2020, môžeme pozorovať výrazný pokles zapísaných a to až o  50%.

Zdroj: CVTISR, vlastné spracovanie

Ďalším z argumentov, prečo sa na slovenské vysoké školy hlási rok čo rok menej študentov je aj odchod mladých ľudí za štúdiom do zahraničia. Medzi hlavné príčiny, stojace za odlevom slovenských študentov do zahraničia, je aj kvalita vysokých škôl. Študenti radšej uprednostňujú atraktívnejšie zahraničné vysoké školy pred domácimi. Zo štatistiky Education at a Glance od OECD, vyplýva že podiel slovenskej vysokoškolskej populácie študujúcej v zahraničí v roku 2010  tvoril 12,8% V roku 2018 podiel slovenskej vysokoškolskej populácie študujúcej v zahraničí tvoril 19%. Ak to porovnávame s priemerom EU22 tak Slovensko dosahuje viac ako 4- násobný podiel vysokoškolákov a vysokoškoláčok študujúcich v zahraničí. Priemer OECD je na úrovni 2% vysokoškolákov a vysokoškoláčok študujúcich v zahraničí.  
Ako ďalší faktor stojaci za ubúdajúcim počtom vysokoškolákov na Slovensku, možno určiť demografický ukazovateľ. Ten má posledné roky  klesajúci trend a populácia Slovenska sa zmenšuje. Na základe dát zo ŠU,  počet  mladých ľudí vo veku 19 rokov poklesol až o 40%  medzi rokmi 2005 a 2020. V roku 2005 bol počet mladých ľudí vo veku 19 rokov 85 976. Za 15 rokov  demografická krivka výrazne poklesla a v  roku 2020 bol počet mladých ľudí vo veku 19 rokov len 51 523 . Demografický ukazovateľ zohráva taktiež veľkú rolu v počte zapísaných vysokoškolákov. Je jedným z viacerých faktorov, ktoré majú negatívny dopad na ubúdajúce množstvo vysokoškolákov na Slovensku. Demografická krivka a počet zapísaných vysokoškolákov majú klesajúcu tendenciu, čo značí o pozitívnej korelácii medzi týmito dvoma ukazovateľmi.

Jedným z pozitív na slovenských vysokých školách je narastajúci počet zahraničných študentov. V roku 2006 počet zápisov zahraničných študentov bol 959. V 2020 bol počet zápisov zahraničných študentov 5-násobne vyšší ako v roku 2006 a tvoril 4800 zápisov. Najväčší podiel zápisov zahraničných študentov tvoria najmä študenti z Ukrajiny.
Narastajúci počet zápisov zahraničných študentov je pozitívnym signálom pre Slovensko, pretože zahraničný študenti pri štúdiu míňajú svoje finančné prostriedky na bývanie, stravu, dopravu na území Slovenska. Je väčšia pravdepodobnosť, že po skončení vysokej školy sa zamestnajú na Slovensku, budú tvoriť dopyt po službách, nových pracovných miestach a budú  platiť dane a odvody, čo povedie k nárastu  nových finančných zdrojov do štátneho rozpočtu.


Zdroj: CVTISR, vlastné spracovanie

Na to, aby bolo Slovensko schopné konkurovať vyspelým ekonomikám, aby nebolo len montážnou dielňou Európy, je potrebné zabezpečiť udržateľný rast. Kvalitne vysokoškolsky vzdelaní ľudia prispievajú k zavádzaniu inovácii a napredovaniu ekonomiky. Na jednej strane odchod slovenských študentov na zahraničné univerzity je potrebný k zlepšeniu cudzieho jazyku, nadobudnutiu nových skúseností a osamostatneniu sa. Na druhej strane veľká časť týchto študentov sa nevráti späť na Slovensko pracovať a ostatnú v zahraničí. Tento odlev študentov je len čiastočne kompenzovaný narastajúcim prílevom zahraničných študentov na Slovensko. Preto je potrebné, zamyslieť sa nad štruktúrou  a organizáciou školstva a racionalizovať veľkosť ponuky vysokých škôl. Zároveň je potrebné tlačiť na kvalitu vysokých škôl na Slovensku, aby študenti neboli motivovaní odchádzať do zahraničia, ale aby mohli študovať na atraktívnych vysokých školách aj na Slovensku.

Zdroje:
https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/b35a14e5-en.pdf?expires=1633113077&id=id&accname=guest&checksum=763643E7E81ED4BC5DCC3E4322E8DE14  
https://www.portalvs.sk/sk/
https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723
http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/om2024rs/v_om2024rs_00_00_00_sk
http://data.uis.unesco.org/#
https://www.topuniversities.com/qs-world-university-rankings/methodology    

Autor: Adam Krchňavý

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards