Vysokým školám nechýbajú peniaze, ale reformy

Pri téme školstva sa na Slovensku dlhodobo buduje dojem, že v ňom akútne chýbajú veľké peniaze. Nie je to však už tak úplne pravda. Predovšetkým vo vysokom školstve. Slovensko dáva na terciárne vzdelávanie (okrem vedy a výskumu) 0,79 % HDP. Priemer EÚ je 0,86 %. Z tohto pohľadu sme mierne pod priemerom, ale tento ukazovateľ neberie do úvahy výstupovú stránku - koľko vysoké školstvo vzdeláva študentov. To významne skresľuje porovnanie. 

Napríklad, na prvý pohľad sa môže zdať, že Luxembursko investuje do vysokých škôl málo zdrojov (0,3 % HDP), zatiaľ čo Francúzsko veľa (1,14 % HDP). Aby sme však mohli skutočne porovnať výdavky týchto krajín, musíme okrem podielu HDP zohľadniť aj to, aký podiel obyvateľstva danej krajiny študuje na vysokých školách. Napríklad v spomínanom Luxembursku študuje len 1,2 % obyvateľov, zatiaľ čo vo Francúzsku 4,2 %.

Ak pri porovnaní zohľadníme tento faktor - koľko musí krajina zaplatiť zo svojho HDP, aby poskytla vzdelanie jednému percentu obyvateľov v krajine -  dopadne v ňom výborne napríklad Fínsko. To dáva o trochu vyšší podiel HDP (0,89 %) na vysoké školstvo ako Slovensko, ale na vysoké školy tam chodí dvakrát viac študentov pri rovnakom počte obyvateľov, ako máme my. Premiantmi v tomto porovnaní sú taktiež Gréci, ktorí platia za vysoké školstvo 0,56 % HDP a študuje tam 8 % populácie. Naopak, na druhej strane porovnania skončilo Slovensko, kde platíme za vysoké školstvo 0,79 % HDP, ale študuje u nás len 2,5 % populácie.

Táto relatívne nízka nákladová efektívnosť vzdelávania vysokých škôl na Slovensku je spôsobená dvoma javmi. Na jednej strane je to pokles absolútneho počtu študentov na vysokých školách, ktorý  za poslednú dekádu klesol o 41 %. Zároveň v tom istom čase vzrástli výdavky na vysokoškolské vzdelávanie o 16 %. Výsledkom je, že výdavky na vysoké školstvo na jedného študenta vzrástli za poslednú dekádu na dvojnásobnú úroveň, z 2 893 eur na 5 724 eur. Pričom inflácia v tomto období dosiahla 28 %.

Tento nárast zdrojov na vysoké školy sa však nepreniesol do ich spokojnosti s úrovňou financovania. Dôvodom je, že výrazný pokles počtu študentov nebol zároveň spojený s racionalizáciou na strane „produkčných kapacít“. Napríklad počet pedagógov za poslednú dekádu klesol z 11-tisíc na 9,5-tisíc.  To je pokles 14 %, čo je trikrát menej než pokles počtu študentov.

Čisto aritmeticky to prinieslo aj výrazný pokles počtu študentov na jedného pedagóga. Z úrovne okolo 20 sme sa dostali na úroveň tesne nad 11. V medzinárodnom porovnaní patríme medzi krajiny s najnižším počtom študentov na jedného pedagóga v EÚ. Len pre porovnanie, v Česku pripadá na jedného pedagóga 16,5 študenta a priemer EÚ je 17,8.

Podobne sa prakticky nezmenil ani počet fakúlt. Teda aj fyzická kapacita vysokého školstva ostáva nevyužitá, čo zvyšuje jeho prevádzkové náklady (kúrenie, svietenie, prenájom). Zatiaľ čo v roku 2011 sa hlásilo približne 123 % študentov plánovanej kapacity vysokých škôl, dnes je to okolo 75 %. A keď sa pozrieme na podiel reálne zapísaných študentov na kapacite, ten dosahuje úrovne okolo 50 %. Máme poloprázdne vysoké školy. 

Na budúci rok (2025) sú rozpočtované osobné výdavky na vysoké školstvo vo výške 720 mil. eur. Približne 63 % týchto výdavkov ide na mzdy pedagogických zamestnancov. Ak by sa podarilo dostať počet študentov na jedného vyučujúceho pedagóga na Slovensku (dnes 11,3) aspoň na úroveň Českej republiky (16,5), stále by sme boli pod priemerom EÚ (17,8), ale dokázali by sme na osobných výdavkoch ušetriť 136 mil. eur ročne. To je desatina z celkovo potrebnej ročnej konsolidácie rozpočtu verejnej správy. V tomto odhade ešte nie je započítaná konsolidácia v nákladoch na prevádzku priestorov a nepedagogického personálu, kde sa dajú tiež ušetriť značné financie.

Z tohto všetkého by malo byť zrejmé, že napriek rokmi budovanému dojmu, že v slovenskom vysokom školstve akútne chýbajú peniaze, by sme mali začať diskutovať o tom, čo mu chýba naozaj. Reformy a konsolidácia.

03.08.2024, HNonline