Zisk z otcovskej dávky

„Pani Amália získa celkový profit z materského 5100 eur“ - to je citácia z dobre známej knihy, ktorá sa zaoberá dávkami pre rodičov. Je to presne vypočítaný výsledok maximálnej hodnoty funkcie pri stanovených obmedzeniach. „Pán Peter nezaplatí na poistení ani euro, ale rodina získa ďalších 7700 eur.“ Maximalizácia funkcie v prípade otcov prináša ešte vyšší zisk.

Tieto výpočty poukazujú na to, kam sa dnes systém sociálneho zabezpečenia a v ňom systém sociálneho poistenia dostal. Jeho funkciou už nie je pomáhať núdznym, ale presúvať peniaze z jednej kôpky na druhú. Kto je nešikovný, dostane menej, kto je šikovný, dostane viac. Prevracia solidaritu na hlavu, lebo návod na zisk Amálie nie je určený núdznym, tí si dobrovoľné odvody v maximálnej výške zaplatiť nevedia. Naopak, učí strednú triedu, ako vytiahnuť zo systému čo najviac zdrojov. Tento systém prevrátil pravicového, konzervatívneho rodiča naruby. Ten už neplatí dane, aby pomáhal, ale aby ich dostal, samozrejme v rámci zákona, zase nazad. Krásne to ilustroval istý František, ktorý na otázku – načo tie peniaze z materskej potrebuje, sa asi preriekol a uviedol, že odkladá dcére na štúdium. Áno, z priemernej dávky otcovskej vo výške 840 eur, ktorá je o 350 eur vyššia ako priemerný dôchodok muža, sa už šetriť dá. Toto má byť ale zmysel systému sociálneho poistenia?

„Sociálna poisťovňa odoprením dávky otcovi zabíja jeho dieťa“, zaznelo tiež v éteri. Z mamičiek a detičiek sa stali obete, teraz k nim pribudli oteckovia. Tehotenstvo je choroba, výchova detí je prácou a materstvo stavom postihnutia, počas ktorého musí štát občanovi bezhranične pomáhať. V takomto kultúrnom vnímaní rodičovstva nevyhnutne vzniká politická súťaž, kto dá viac. A tak už máme dvojnásobný odvodový bonus na menšie deti, zlacnené úvery pre mladé rodiny, pripravuje sa predĺženie materskej o ďalšie 4 mesiace či dvojnásobný rodičovský príspevok. Pritom občan nevie, že už teraz matka, ktorá je doma s dieťaťom, dostane v peňažných a nepeňažných dávkach ročne takmer 6000 eur. A to bez zarátania materskej.

Nie je to štát, ktorý pomáha. Sú to občania, ktorí platia dane a odvody. Pani Amália z úvodu sa bohužiaľ v učebnici nedozvie, že jej zisk je stratou iných. Priebežný systém Sociálnej poisťovne je totiž hrou s nulovým súčtom. Neustále predlžovanie materskej a zvyšovanie dávky navyšuje aj náklady na ich financovanie. Keby sme neboli svedkami tejto politickej súťaže o voličky s detičkami, nemuseli by sme na nemocenské platiť až zo sedemnásobku priemernej mzdy, a mohli by sme platiť nižšie sadzby odvodov. Prípadne by sme mohli tieto prostriedky presunúť do sociálnych služieb, keďže na rozdiel od pracujúcich oteckov, ľudia s postihnutím, či osamelí starí ľudia skutočne trpia nedostatkom zdrojov. Systém sociálneho poistenia by potreboval zásadne prekopať, obmedziť zásluhovosť alebo ho priblížiť dávkovému systému, ktorý sa nezaujíma o dobu poistenia, ale o vaše skutočné potreby a odkázanosť na pomoc.

Keď ale príjmy z daní a odvodov rastú o miliardu až dve ročne, tak podobné výzvy nemajú šancu.  Politici sú v rauši, veď budú mať aj vyššie dávky aj vyrovnaný rozpočet. Síce to nie je ideálne dlhodobé riešenie, ale to politikov nezaujíma. Čo za to získajú občania? Rastúcu mieru prerozdeľovania a menej šancí rozhodovať o tom, ako a kedy svoje peniaze použijú.

Článok bol uverejnený v Denníku N
https://dennikn.sk/1370904/zisk-z-otcovskej-davky/?ref=list