Nezamestnanosť láme rekordy
Nezamestnanosť v októbri tohto roku oproti októbru 2011 vzrástla o 0,4%. V súčasnosti je teda výška evidovanej nezamestnanosti podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrovni 13,7%. V prípade, že do konca roka poskočí ešte o jednu desatinu nahor (čo je pravdepodobné, keďže firmy sa ponáhľajú s prepúšťaním kvôli novele Zákonníka práce, ktorá od nového roku prepúšťanie predraží), bude mať Slovensko najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti od roku 2004.
Situácia je však oproti roku 2004 značne odlišná. Vtedy sme boli čerstvým členom EÚ s čerstvo prijatou rovnou daňou, krajina s reformnou vládou uprostred európského boomu pôsobila na investorov ako magnet. Na Slovensko preto prišlo v nasledujúcich rokoch niekoľko veľkých investícií, a darilo sa aj ostatným firmám, ktoré u nás pôsobili. Výsledkom tejto šťastnej kombinácie bol aj pokles v miere evidovanej nezamestnanosti o takmer 5% za dva roky.
Vtedy a dnes
Dnes je však východiskový bod úplne iný. Reformy, ktoré sa zo slovníka ich priaznivcov a kritikov celkom nevytratili, už predstavujú len prázdnu formulku vo vystúpeniach politikov. Reformy sa dávno vyčerpali, pre Slovensko sú už len minulosťou. Predbehli nás iné krajiny. A toto vnímajú aj investori. Tých totiž nezaujíma imidž krajiny spred šiestich či ôsmich rokov, ale jej súčasné podmienky v porovnaní s okolitými krajinami.
Realita je taká, že Slovensko bude mať od nového roku najvyššiu daň z príjmu právnických osôb v krajinách V4 (23% oproti českým a poľským 19%; v Maďarsku platí pre firmy so základom dane do 1,8 milióna eur 10% sadzba dane z príjmu). Zhoršenie trendu môžeme pozorovať aj na dlhodobom vývoji miery nezamestnanosti v týchto krajinách – nezamestnanosť na Slovensku vzrástla prudšie ako v ostatných štátoch V4:
Zvyšovanie odvodového zaťaženia nadpriemerne zarábajúcim tiež príliš nepovzbudí proklamovanú podporu tvorby pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou, keďže sa zamestnávanie vysokopríjmových zamestnancov predraží. Podiel uchádzačov o prácu so stredným vzdelaním s maturitou (a vyšším) podľa dát Ústredia práce vzrástol z približne 27% v prvom štvrťroku 2008 na takmer 37% v prvom štvrťroku 2012. Slovensko tak ostane výrobnou halou, a aj to len prípade, že sa firmy tu pôsobiace nerozhodnú odísť do Rumunska či Bulharska, ktoré zachovali rovnú daň na úrovni 16%, resp. 10%.
Vláda tak pripravila občanom nemilý darček. Konsolidácia verejných financií na príjmovej strane sa začína rozpadať už teraz, a to veľká časť opatrení ešte nevstúpila do platnosti. Skutočné dopady na firmy tak uvidíme až v budúcom roku, pričom tieto môžu negatívnym vývojom dlhovej krízy ešte zosilnieť.
Nezamestnanosť tak bude zrejme stúpať aj naďalej. Otočenie trendu pritom ťažko očakávať predtým, než si vláda uvedomí, že potrebné pracovné miesta môže vytvoriť len súkromný sektor. Štát sa totiž zatiaľ chystá limitované súkromné zdroje odčerpávať vo zvýšenej miere na plátanie diery medzi nízkymi príjmami a vysokými výdavkami verejných financií, čím vyhliadky našej ekonomiky zhoršuje.