Zbrojenie ako keynesiánsky stimul

Covid, energetická kríza a teraz geopolitický reštart. Európa zažije tretí veľký šok a tretí veľký stimul behom piatich rokov.

Koniec jazdy na amerických chrbtoch prišiel kruto a nečakane. Ak by nebol spojený s náhlym a  škodoradostným potopením spojencov v zákopoch, ťažko by bolo namietať.

Reakciou EÚ sú plány masívneho zbrojenia. Reakcia trhov ukázala, že to nebude jednoduché. Budúca nemecká vláda sotva prišla s dlhovým „odbrzdením“ pre výdavky na obranu a sľúbila aj masívne výdavky na novú infraštruktúru –  a už výnosy na ich dlhopisoch vyleteli najviac od roku 1990.

Plány zbrojenia však prichádzajú do prostredia utlmeného hospodárskeho rastu v EÚ a dvojročnej recesie v Nemecku. Mnohí ich preto vidia ako spojenie príjemného s užitočným: prebuduje sa obrana a zároveň podporí priemysel.

Začal som prirovnaním k nedávnym stimulom. Je tu optická podobnosť, ale vnútorný rozdiel. Covidové aj energetické stimuly prišli do prostredia, kde bola primárnym problémom utlmená ponuka. Stimuly mali formu vrtuľníkových peňazí, ktoré cez peňaženky spotrebiteľov posypali trh, no dosiahli tým len zvýšenie inflácie.

Nákup zbraní je stimulom v klasickom keynesiánskom zmysle. Prichádza do ekonomiky s chabým dopytom a s jasným zadaním. Z tohto pohľadu má oveľa lepšie predpoklady zvýšiť hospodársky rast a znížiť nezamestnanosť.

No nie je to žiaden čarovný prútik, o ktorý sme náhodou teraz zakopli. Ak by riešením hospodárskych problémov bolo chrliť tanky, spravilo by sa to už včera. Ako s každým stimulom, aj s týmto sú spojené problémy.

Keynes učil, že v časoch hojnosti má štát odložiť a v časoch biedy minúť. Bohužiaľ, politici to prečítali ako „minúť – minút“. Štáty budú musieť skôr alebo neskôr začať robiť rozhodnutia o tom, ktoré výdavky znížiť.

Otázkou je aj produkčná schopnosť európskej ekonomiky. Ak je pravdou, že časť európskeho priemyslu len „spí“ a stimul ho prebudí, bude to v poriadku. No čo ak v skutočnosti prišlo k zničeniu časti produkčnej schopnosti? Čo ak na trhu neexistujú dodatoční kvalifikovaní zamestnanci, manažéri, ak nie je viac podnikateľov schopných generovať nové produkty na obrannom trhu?

Potom máme problém. Stimul do obrany len popresúva kapacity v rámci ekonomiky, no nezväčší ju. Výdavky do obrany nevyliečia veľmi drahú energetickú politiku, prebujnelú byrokraciu, kultúru nárokovateľnosti a trestania podnikateľských inovácií. Hoci je to dnes sprofanovaný termín, na tieto problémy potrebujeme motorovú pílu.

HN, 9.3. 2025

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved