O príbehu gréckej krízy sa už napísali knihy a určite ešte napíšu mnohé ďalšie. No nielen tie ekonomické o „zlých peniazoch“, ale aj politické o mnohoročnej strategickej hre. Je až fascinujúce sledovať, ako sa Trojka snaží udržať na reťazi svojich predstáv o cieľoch a prostriedkoch hospodárskej politike v Grécku a ako sa táto krajina snaží reťazou (a k nej pripevnenými miliardami európskych daňovníkov) šklbať.
Na konci mája sa po viac ako polročnom povinnom divadle veritelia uspokojili s dosiahnutými opatreniami zo záchranného menu tretieho balíčka. Pred nadchádzajúcim hlasovaním o Brexite by sa asi sotva našiel európsky politik, ochotný primiešať do potenciálnej britskej šlamastiky ešte aj grécku. Bez uvoľnenia dávky peňazí by bola krajina v lete opäť raz hore bruchom.
No je to len krátky nádych topiaceho sa. V septembri sa bude celá show znova opakovať, keďže na programe dňa bude ďalšia tranža vo výške 10,3 miliardy eur. Takmer nepovšimnutým, no významným signálom o tom, že reťaz ostáva pevne napnutá, je aj rozhodnutie ECB nedať Grécku refinančnú výnimku. O čo ide?
Komerčné banky Eurozóny získavajú likviditu (peniaze na vykonávanie svojich operácií) buď na medzibankovom trhu (požičajú si ich od iných bánk), alebo od centrálnej banky. V tom druhom prípade sa tak väčšinou deje cez „refinančné operácie“. Komerčná banka v nich dostane od ECB peniaze, aktuálne za smiešny úrok 0,0% (resp. 0,25% na ceznočných operáciach). Má to však háčik, ECB chce na túto pôžičku zálohu v podobe vysokokvalitného aktíva, to znamená dlhopisu.
Túto úlohu plnia štátne dlhopisy členských krajín. Teda pokiaľ nemajú rating „junk“, ako je to v prípade tých gréckych. Také by ECB ako kolaterál nemala akceptovať. Podmieňovací spôsob je na mieste. Počas krízy sa ECB naučila svoje vlastné pravidlá ohýbať podobne ako Neo pravidlá Matrixu, takže grécke dlhopisy dostali „výnimku“.
No počas slávneho začiatku roka 2015 po predčasných voľbách a nástupe (vtedy ešte) veľkého odporcu Trojky Tsiprasa Grécko prestalo plniť dohodnutý ozdravný plán. ECB sa nahnevala a výnimku pre grécke junk dlhopisy vo februári zase pekne zrušila. To donútilo grécke banky získavať likviditu cez program Emergency Liquidity Assistance (ELA).
ELA je však nielen drahšia (cca o 100-150 bázických bodov), ale jej maximálna výška je predmetom neustáleho schvaľovania ECB. To znamená pevné zovretie ruky na krku gréckeho bankového systému.
Grécko otvorene dúfalo v návrat tejto výnimky, no Draghi rozhodol inak. Pochválil Grécko za pokrok, ale výnimku môže krajina očakávať až po splnení úplne všetkých otvorených bodov a uzavretí aktuálneho zhodnotenia programu. Teoreticky to môže spraviť najbližšie 22. júna. Nie je to žiadna tragédia. Ako však v čerstvom komentári píše „odídený“ grécky minister financií Yanis Varoufakis, je to len ďalšia ukážka politického vplyvu Nemecka na ECB.
Nech už sú súperi ktokoľvek, obávam sa, že daňovníkovi len ostáva prizerať sa, ako ich súboj o jeho peniaze dopadne.
