INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Zaostávanie za dopytom a rastúce náklady sú jedným z problémov, ktoré robia súčasný model zdravotníctva dlhodobo neudržateľné nielen na Slovensku, ale v mnohých ďalších vyspelých krajinách

Napriek relatívne krátkemu času – hovoríme o cca jednej generácii – si Slovensko od pádu komunizmu a rozdelenia Československa „odžilo“ svoje.

Konsolidačný balíček priniesol daňovú povodeň. Že príde záplava nových daní, sme vedeli. Že to príde na poslednú chvíľu a bez diskusie sme vedeli tiež. Veď už za ministrovania Petra Kažimíra sa vláda naučila, že je to tak ľahšie. Nečakali sme ale, že s povodňou príde aj roztrhnutá priehrada zlých a horších nápadov.

Parlament schválil najväčšie zvýšenie daní v histórii krajiny. Zvýšenie DPH, ktoré spotrebiteľom zdraží tovar a zvýši budúcoročnú infláciu na viac ako 5%. Zdanenie finančných transakcií, ktoré okamžite zníži konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov nielen vo svete, ale hlavne doma. Zvýšenie firemnej dane, ktorá bude nielen najvyššia v strednej a východnej Európe, ale vyššia ako v Rakúsku, Dánsku, či Švédsku. Bola odhlasovaná ekonomická katastrofa.

Najväčšie vášne v rámci daňového balíčka (bridí sa mi volať ho „konsolidačný“) v zdravotníctve vyvolalo zníženie platového automatu. Z ekonomického pohľadu však ide o jednorazovú udalosť, ktorej dopady budú prinajhoršom veľmi krátkodobé. Trhový tlak potlačí mzdy pri vyjednávaniach s jednotlivými zamestnávateľmi, alebo s vládou zase na ďalší rok.

Všetci chceme, aby mali ľudia vyššie mzdy. Špeciálne tí s nízkymi príjmami. Ale to sa nerobí plošným stanovovaním administratívnej mzdy z Bratislavy pre čašníčku z Utekáča.