Reakcia na otázku redakcie Denníka E na tému vládneho balíka pomoci, zverejnená 1. apríla 2020.

Premiér začal hovoriť o „blackoute“, teda o kompletnom zmrazení krajiny na pár týždňov. Než odkliknete svoju voľbu v nejakej Facebookovej ankete, alebo kde sa o tom zase bude hlasovať, prečítajte si prosím tento text.

Vírus spadol z nebies (alebo pristál na letisku) a zaplavil svet. Vlády po celom svete začali stavať archy, na ktorých sa majú ekonomiky plaviť, kým voda opäť neopadne.

Zavretie väčšiny prevádzok maloobchodu a služieb zasiahlo desiatky tisíc živnostníkov, ktorí z večera do rána prišli o príjmy. Pomôcť sa im dá v troch líniách.

Tak rýchlo oslavy volebného víťazstva na Slovensku ešte asi neskončili. Z ekonomiky, kde politici lopatou rozdávali sociálne balíčky, zvyšovali príplatky ku mzdám, či zastropovali dôchodkový vek, skočí nová vláda rovno do situácie, keď budú hroziť reťazové bankroty, masové prepúšťanie a rozpočtový deficit, aký sme už roky nevideli.

Svet sa zmenil. Stačilo pár týždňov a je úplne iný, než sme ho poznali doteraz. Na tomto mieste nemyslím len karanténu a všadeprítomný strach z nakazenia Coronavírusom. Obavy mám z fungovania zdravotníckej infraštruktúry, nedostatočného (aj náhodného) testovania, ale aj z ekonomických dôsledkov, ktoré na vlastnej koži už dnes zažívajú mnohé podniky, živnostníci, či umelci. A samozrejme štátna kasa, pretože dosluhujúca vláda nevyužila zlaté roky ekonomického rastu na vytvorenie rezervného vankúša pre horšie časy. Naopak, pár dní pred voľbami pripravila dokonalú nášľapnú mínu v podobe 13. dôchodkov.