Európsku úniu čaká o pár dní veľká udalosť. Podľa výsledku to bude udalosť roka, alebo udalosť desaťročia. Referendum o Brexite.
Ak vyhrá strana „ostať“, pre EÚ to nič dramatické znamenať nebude, aspoň nie priamo. Tesný výsledok nechá na ostrovoch mnoho rozčarovaných skeptikov, ktorí budú naďalej intenzívne čeriť vnútropolitické vody. Farageov UKIP (strana vďaka väčšinovému volebnému systému získala v roku 2015 síce len 1 kreslo v parlamente, ale počtom hlasov bola s prehľadom tretia), ale najmä prípadný rozkol v Konzervatívnej strane vedený skupinou okolo populárneho Borisa Johnsona by mohli zmeniť politické podnebie na ostrovoch. Pre EÚ by to ale znamenalo obavu z ďalšieho, no vzdialeného referenda a nového kola špeciálnych požiadaviek od britskej vlády.
Ak vyhrá strana „von“, bude to zaujímavé. Veľmi. Výsledok referenda teoreticky nemusí byť záväzný (referendá o EÚ otázkach s „nesprávnym“ výsledkom sa v členských štátoch občas zvykli zopakovať). No ťažko si pri nálade v krajine predstaviť Camerona, ako odmieta výsledok rešpektovať. Nasledovalo by oficiálne oznámenie Spojeného kráľovstva Európskej rade o úmysle vystúpiť podľa článku 50 Zmluvy o EÚ.
Tým by sa začal proces jednania EÚ a Spojeného kráľovstva o dohode o vystúpení. Na jeho konci Rada kvalifikovanou väčšinou (po získaní súhlasu z Európskeho parlamentu) zmluvu schváli. Vtedy stratia zmluvy o EÚ pre Spojené kráľovstvo platnosť. Tú uplynie automaticky po dvoch rokoch od oznámenia aj vtedy, ak sa neschváli žiadna dohoda o vystúpení. Túto dobu je však možné jednohlasným rozhodnutím Rady predĺžiť.
Toto jednanie bude možno najťažším dohadovaním v histórii EÚ. Od výsledku bude záležať, aké budú efekty Brexitu na ostrovy a aké pre zvyšok EÚ. V prípade optimistického scenára, ktorý prezentujú zástancovia odchodu, sa Británia stane akýmsi druhým Švajčiarskom vo vzťahu k EÚ. Bude zapojená do spoločného trhu a platiť, keďže do rozpočtu EÚ prispieva aj Nórsko, aj Švajčiarsko), ale bude môcť rozhodovať na národnej úrovni v mnohých oblastiach, čo sa týka regulácie, imigrácie, či spravodlivosti.
Aké sú šance na takýto výsledok? Obávam sa, že minimálne. Okrem prirodzenej neschopnosti 27 rôznych štátov dohodnúť sa aj pri úprimnej snahe na čomkoľvek, sú tu aj jasné politické dôvody „osladiť“ to Británii. Brexit by bol granátom hodeným na myšlienku „stále bližšej únie“ a určite by inšpiroval svaly napínajúce euroskeptické sily vo Francúzsku, Holandsku, Fínsku, Taliansku, Španielsku… Oslabenie ekonomických vzťahov by kontinent zabolelo (na ostrovy smeruje skoro 7% exportu EÚ), no pre Britániu by to bola tvrdá rana (51% exportu smeruje do EÚ). To mnohým politikom bude stáť za snahu udržať integračný smer EÚ.
Pre Slovensko je Británia stále významnejší partner. Po rozbehnutí Jaguaru bude s Českom súperiť o druhú pozíciu na exportnom rebríčku našej ekonomiky. No ako sa tu dnes úspešne vyrábajú autá kórejskej značky, tak sa môžu vyrábať aj autá značky z exitovanej Británie. Okamžitých problémov sa nemusia príliš obávať ani zahraniční zamestnanci na ostrovoch, kde je momentálne rekordne nízka nemzaestnanosť a veľký dopyt po pracovnej sile. No prišlo by k ďalšiemu obmedzeniu prístupu cudzincov k britskému sociálnemu systému a v kombinácii s prípadným pobrexitovým prepadom by motivácie skúsiť šťastie v tejto krajine pre relatívne bohatých (v porovnaní s rozvojovým svetom) Východoeurópanov boli menšie.
V tejto diskusii sa často zabúda na jeden podstatný detail – zmenu rozloženia síl v EÚ. Európa by v trojuholníku UK-Nemecko-Francúzsko stratila silného zástancu protrhových riešení a budovania kvalitného podnikateľského prostredia. Nie je náhoda, že Británia je šiesta v aktuálnom rebríčku Doing Business (pred Spojenými štátmi) a že Londýn je centrom európskych start-upov. Bez prítomnosti bulldoga sa bude nemecká doga aj francúzsky papillon správať inak. A pochybujem, či to bude zmena k lepšiemu.
