13. dôchodok - vyššie dane kvôli neadresným a neefektívnym dávkam?

Súčasné aj plánované zvyšovanie daní je najhorším spôsobom, ako pristupovať ku kríze vo verejných financiách. Výdavky štátu dosahujú úroveň, ktorá presahuje ekonomické možnosti krajiny. Znižovanie deficitu by sa tak malo diať predovšetkým na strane výdavkov.

Nezodpovedná sociálna politika, vrátane 13. dôchodku, prispieva k rastu výdavkov. Zabezpečovanie solidarity s osobami s nízkymi príjmami má byť adresné a každá takáto dávka by mala mať jasne vymedzenú cieľovú skupinu. Plošné poskytovanie dávok je plytvaním, ktoré do budúcna bude tlmiť rast ekonomiky a s tým aj príjmy obyvateľstva. 

V diskusii o starobných dôchodkoch sa takmer vždy pracuje s predpokladom, že dôchodcovia poberajú nízke dávky, z ktorých sa dá len ťažko vyžiť. Je to však veľmi skresľujúci pohľad. INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz si vyžiadal od Sociálnej poisťovne informácie o počte a výške vyplácaných dôchodkov[1].

Z týchto informácií vyplýva, že k 31.1.2024:

1. 107 712 starobných dôchodcov poberalo dôchodkové dávky vyššie ako 1000 eur mesačne
2. Ďalších 377 366 starobných dôchodcov v pásme 685-999 eur poberá dávku vyššiu ako bol priemerný dôchodok 671 eur v januári 2024
3. Viac ako čistú minimálnu mzdu pracujúceho človeka vo výške 616 eur poberalo mesačne 645 517 starobných dôchodcov, t.j. 58% všetkých dôchodcov
4. Nižší ako minimálny dôchodok poberá zhruba 48 000 ľudí, 4% dôchodcov

Za kľúčový považujeme tretí bod. Bezdetný jednotlivec pracujúci za minimálnu mzdu nemá nárok na žiadnu dávku sociálneho systému. Štátny sociálny systém považuje tento príjem za dostačujúci na živobytie. Na rozdiel od starobných dôchodcov, človek s minimálnou mzdou obyčajne nevlastní nehnuteľnosť, a jeho náklady a úroveň spotreby sú v porovnaní so starobným dôchodcom vyššie. Ešte markantnejší rozdiel je pri porovnaní dôchodcu s priemerným dôchodkom a jednotlivca poberajúceho dávku v hmotnej núdzi. Dávka so všetkými príplatkami v prípade jednotlivca dosahuje mesačne 267 eur[2]. Na rozdiel od dôchodcov jej poberateľ predpokladaných 606 eur v podobe 13. dôchodku nedostane.

Parlament i napriek tomu v apríli schválil plošné poskytovanie 13. dôchodku v plnej výške. Viac ako polovica príjemcov túto dávku dostane bez toho, aby ich príjmová situácia bola považovaná za ťaživú. Ide o selektívnu podporu, ktorá je odtrhnutá od príjmovej reality domácností na Slovensku. Paradoxne, prispievať na túto dávku budú aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu.

Poskytnutie tejto dávky všetkým starobným dôchodcom považujeme za plytvanie, ktoré si vzhľadom na obrovský deficit nemôžeme dovoliť. Naopak, štát by sa mal snažiť hľadať úspory všade tam, kde je to možné. Namiesto toho vláda zavádza a pripravuje nové dane, ktoré budú brzdiť ekonomickú aktivitu a budúci rast miezd a príjmov obyvateľstva.

• Ak by 13. dôchodok nedostali dôchodcovia s dôchodkom nad 1000 eur, úspora dosiahne 65 mil. eur. Pre porovnanie, daň zo sladených nápojov má v roku 2025 do rozpočtu priniesť necelých 80 mil. eur
• Ak by dávku nedostali dôchodcovia s dôchodkom vyšším ako je čistá minimálna mzda, úspora dosiahne 398 mil. eur. To je štvornásobok dodatočných príjmov z predpokladaného zvyšovania dane z príjmov fyzických osôb

Článok je prvou zo série správ INESS upozorňujúcich na plytvanie vo verejných výdavkoch, ktoré by nemalo byť dôvodom zvyšovania daní. #ZdaneNIE