Efekt daňových pásiem je neistý (SME)

Štát zavedením daňových pásiem riskuje, že stratí vysokoškolskú pracovnú silu. Môže sa stať, že odíde do zahraničia alebo prejde na inú formu pracovnej zmluvy, povedal Radovan Ďurana z INESS pre SME dňa 20.3. 2012.

Tým, že vláda zdaní viac zamestnancov s vyšším príjmom, verejným financiám podľa ekonómov až tak nepomôže. Ľudia s vyšším príjmom budú zrejme od januára platiť štátu vyššiu daň.

Smer sa netají tým, že príjmy nad hranicou 33­-tisíc eur ročne, čo je mesačne v hrubom  2750 eur, chce zdaniť sadzbou 25 percent. V súčasnosti sa tieto príjmy zdaňujú sadzbou 19 percent.

Kto má napríklad mesačný hrubý plat 3­tisíc eur, zarobí dnes v čistom 2155 eur. V prepočte je už zohľadnená znížená odpočítateľná položka.

Ak by sa zaviedla vyššia sadzba dane, teda 25 percent na vyššie príjmy, čistá mzda sa takémuto zamestnancovi zníži na 2137 eur.

Rozdiel je tak zhruba 17 eur mesačne. Po prepočte na ročný príjem dostane menej asi o dvesto eur.

Neistý výnos

Ak by sa vychádzalo z toho, čo sa už niektorí poslanci Smeru pokúšali presadiť v parlamente, vyššie zdanenie fyzických osôb by malo priniesť naviac asi 65 miliónov eur ročne. Dotklo by sa približne 25-­tisíc zamestnancov.

Smer chce tiež vyššiu sadzbu dane pre firmy so ziskom nad 33 miliónov eur ročne. Zo sumy nad túto hranicu by mali platiť sadzbu 22 percent. Predpokladaný ročný výnos pre štát je tiež 65 miliónov eur. 

Zrušenie rovnej dane by tak prinieslo asi 130 miliónov eur. Ekonómovia si však myslia, že minimálne pri fyzických osobách to tak nemusí byť.

„Štát zavedením daňových pásiem riskuje, že stratí vysokoškolskú pracovnú silu. Môže sa stať, že odíde do zahraničia alebo prejde na inú formu pracovnej zmluvy,“ povedal analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Bohatých takto nechytia

Stále totiž v systéme existujú rôzne daňové a odvodové výnimky. Ak bude chcieť zamestnancov niekto viac zdaniť, potom si takéto únikové cesty nájdu, napríklad cez živnosti alebo dohody.

„V systéme zostanú už len vysoko platení štátni zamestnanci, ktorí nemajú možnosť takto špekulovať,“ povedal pre SME ekonóm Michal Horváth.

Ak je zámerom budúcej vlády zdaniť viac bohatých ľudí, efektívnejšie by podľa neho bolo, keby tak urobila cez majetkové dane.

Smer tvrdí, že chce viac zdaniť luxusné nehnuteľnosti.  Plány zatiaľ neukázal.

Ekonóm SAV Vladimír Baláž považuje rušenie rovnej dane len za „ideologické posolstvo strany“.

Skutočne bohatých by podľa neho zachytilo zdanenie dividend pre fyzické osoby sadzbou 19 percent s tým, že by sa z nich platili aj odvody. Smer hovorí o zdanení dividend sadzbou päť percent.

Marianna Onuferová

SME, 20.3. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2025 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved