Podľa Radovana Ďuranu z INESS, každá krajina má inak nastavený daňový a odvodový systém. Ako ďalej uviedol pre Hospodárske noviny dňa 21.3. 2012, v pomere k čistým príjmom sme nad priemerom vyspelých krajín sveta. Máme systém, ktorý ľudom s vyššími príjmami poskytuje vyššiu mieru náhrady, čo je všetko len nie solidárne nastavenie.
Dôchodky na Slovensku aj dvadsať rokov po revolúcii zaostávajú za zvyškom Európy.
Po zrátaní všetkých zložiek penzií tak dôchodcovia dostávajú 57 percent z priemernej hrubej mzdy. Vyplýva to z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), podľa ktorej sa Slovensko umiestnilo spomedzi vybraných 21 štátov Európskej únie na piatom najhoršom mieste. „Pomer dôchodku k priemernej mzde zodpovedá možnostiam ekonomiky, najmä jej výkonnosti,“ vysvetlil analytik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Len minimum od štátu
Rovnako však podľa Baláža vidieť aj ďalšie súvislosti, ako vek odchodu do dôchodku či vyplácanie penzií z viacerých zdrojov. Napríklad Holanďania, ktorí dostávajú na dôchodku vyše 88 percent z priemernej hrubej mzdy, majú väčšinu peňazí platených zo súkromného sporenia. Podľa výsledkov spoločnosti Mercer majú pritom jeden z najlepších penzijných systémov na svete. Kým jednu tretinu dôchodku im vypláca štát, zvyšok dostávajú zo zamestnaneckých penzijných fondov. Tie síce nie sú povinné, ale ponúka ich vyše 91 percent zamestnávateľov. Čerpajú ich však až po dosiahnutí 65 rokov.
Vyplácanie penzií len zo štátnej kasy tak, ako je to zatiaľ na Slovensku, nie je podľa Baláža dlhodobo možné. Presne prevziať nejaký zahraničný model však tiež nie je cesta. „Každá krajina má totiž dlhodobo inú tradíciu, rozdelenie medzi verejný a súkromný sektor, ktorý sa nedá presne uplatniť v inej krajine.“
Nesolidárne nastavenie
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Radovana Ďuranu však pomer dôchodku na hrubom príjme nie je úplne relevantný údaj. „Každá krajina má inak nastavený daňový a odvodový systém,“ povedal Ďurana s tým, že v pomere k čistým príjmom sme nad priemerom vyspelých krajín sveta. „Máme systém, ktorý ľudom s vyššími príjmami poskytuje vyššiu mieru náhrady, čo je všetko len nie solidárne nastavenie,“ doplnil Ďurana. Podľa neho tak bude potrebné najmä pri ľuďoch, ktorí zarábali v minulosti veľa, mieru náhrady znížiť.
Nepopulárne zmeny
Odborníci sa zhodujú v tom, že aby bolo Slovensko schopné vyplácať dôchodky aspoň na dnešnej úrovni, čakajú ho viaceré aj nepopulárne zmeny. Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nevynímajúc. Niektorí ekonómovia sa pritom nebránia ani zdaňovaniu penzií. To navrhujú vo svojom konsolidačnom balíku aj Michal Horváth a Ľudovít Ódor. „V zahraničí je bežné, že sa zdaňujú vysoké dôchodky, čo je aj solidárne voči nižšie príjmovým dôchodcom,“ vysvetlil Baláž. Spomedzi všetkých krajín OECD dôchodky nezdaňuje spolu so Slovenskom len ďalších šesť krajín.
Zatiaľ je však isté, že nová vláda bude prioritne riešiť vyplácanie dôchodkov z druhého piliera, ktorý by mal v budúcnosti odľahčiť práve priebežný prvý pilier, či zmenu valorizácie dôchodkov. „Kľúčové je pozrieť sa na penzijný systém ako celok a legislatívne zmeny robiť s prihliadnutím na dlhodobú udržateľnosť,“ povedal podpredseda Smeru -SD Peter Kažimír.
Marcela Šimková
Hospodárske noviny, 21.3. 2012
