Hospodárske noviny uverejnili dňa 17.5.2013 komentár Martina Vlachynského z INESS na tému tabakovej smernice.
Našimi médiami len veľmi stručne preletela správa o Bruselom pripravovanej tabakovej smernici, ktorá má priniesť do sektora niekoľko nových regulácií, ako zákaz ochuteného tabaku či jednotné rozmery a obal cigariet. Jedna z mnohých, ktoré pre nás každodenne vymýšľajú úradníci na Rue de la Loi. Trochu nečakane sa voči tejto smernici zdvihol odpor nielen tabakového priemyslu, ale aj slovenského ministerstva pôdohospodárstva, ako aj ich kolegov z Česka a Poľska.
Dôvodov na odpor sa nájde dosť. Náš verejný sektor argumentuje ľahším prienikom nelegálnych cigariet. Uniformovaním obalu by sa stratili mnohé ochranné značky, ale najmä „značkovosť“. Spomínajú sa aj ekonomické dosahy na európskych pestovateľov tabaku, ktorých EÚ, mimochodom, schizofrenicky dotuje.
Namietať môžeme aj z hľadiska voľného trhu a slobodného podnikania, ktoré EÚ ešte stále propaguje ako svoje základné idey. Prečo by mal nikým nevolený úradník kdesi tisíc kilometrov ďaleko zakázať výrobcovi pridať do tabaku hoci aj cesnakovú príchuť, a prečo by si spotrebiteľ nemohol vychutnať obľúbenú mentolku?
Samozrejme, odpoveď nám EÚ ponúka – zdravie. Nové regulácie majú znížiť atraktivitu cigariet a zabrániť predčasným úmrtiam na choroby spôsobené fajčením. Páčivý zámer so silou zbrane hromadného ničenia v akejkoľvek diskusii. Kto chce spochybňovať ochranu zdravia?
Problém však je, že to nemusí fungovať, dokonca to môže dopadnúť úplne inak. Profesor Massimo Motta vo svojej práci z roku 1996 prišiel k záveru, že zákaz reklamy väčšinou nevedie k poklesu, ale nárastu spotreby, pričom medzi analyzované trhy patril aj trh tabaku. Ak je reklama zameraná skôr na boj proti konkurencii než získavanie nových zákazníkov, umožňuje firmám vďaka odlíšeniu sa od konkurencie získať kvázimonopolné postavenie. V takej situácii dokáže firma zvýšiť svoje ceny, a tým aj marže, pri nižšej spotrebe. Ak možnosť odlíšiť sa od konkurencie firmám vezmeme, ostane im na konkurenčný boj najmä znižovanie ceny, ktoré často vedie k nárastu celkovej spotreby.
Jeden nezamýšľaný negatívny dôsledok v rámci tabakových regulácii EÚ už zakúsila. Zakazuje predaj snusu (pod peru vkladaného tabaku) vo všetkých štátoch s výnimkou Švédska. Vraj čím menej druhov tabakových výrobkov, tým lepšie. Faktom však je, že výskyt rakoviny ústnej dutiny z dôvodu používania snusu je 40-krát nižší ako rakoviny pľúc vyvolanej fajčením. Švédski príjemcovia nikotínu sú tak podstatne zdravší ako ich náprotivky z ostatných členských štátov. Vo Švédsku fajčí len 10 percent obyvateľov. Zákaz z Bruselu však neumožňuje ľuďom závislým od nikotínu presedlať na túto zdravšiu (a čistejšiu) formu ich neresti. A pozor, nová smernica obsahuje aj prísnejšiu reguláciu elektronických cigariet.
Ostrieľaným cigareťákom smernica život skôr zhorší, ale čo tí, ktorí ešte nezačali, európska mládež? Dovoľte mi byť osobným. Cigarety ma nikdy nelákali a nikdy mi nezišlo na um ich fajčiť. No keď som si spolu s dvoma spolužiakmi prečítal Pána prsteňov, obdiv ku Gandalfovi skončil nákupom krásnych drevených fajok a ich usilovným rozkurovaním. To nám vydržalo niekoľko rokov, až kým nás to postupne neprestalo baviť. V našom prípade by teda v rámci prevencie fajčenia bolo treba zakázať najmä toto literárne dielo, a nie farebnú škatuľku s logom.
Možno absurdný prípad, ale dobre ilustruje podstatu problému. Nežijeme v prvej polovici minulého storočia, keď fajčenie propagovali samotní lekári. Dnes aj malé dieťa pozná riziká pravidelného fajčenia. Dospelí majú slobodnú vôľu rozhodnúť o svojom zdraví a nedospelí zase potrebujú, nielen v otázkach fajčenia, oporu rodiny a blízkeho okolia, aby robili v živote správne rozhodnutia. To, že sa úradníci v Bruseli rozhodli zase raz v mene vyššieho dobra škrtnúť jednu z malých slobôd, ktoré ako občania máme, ich nijako neovplyvní v rozhodnutí chodiť s kamarátmi fajčiť poza školu.
