Nedávno ma na Pražskom letisku vyzdvihol tenisový trenér používajúci Uber. Pršalo. Keď prší, vravel mi vodič-trenér, musí rušiť hodiny tenisu a prichádza o (resp. nezarába) peniaze. Zároveň ale keď prší, je viac dopytu po taxíkoch, takže nasadne do svojho auta a rozváža ľudí po meste, aby si vynahradil stratený príjem.
Nechajte si to prejsť chvíľu hlavou.
Priznám sa, bol som dojatý. Bola to jedna z najkrajších ukážok nielen prínosnosti Uberu pre obyčajných ľudí, ale aj pôsobenia slobodného trhu nezaťaženého reguláciou a jeho schopnosti efektívne alokovať zdroje.
Nebyť Uber-u, musel by ten chalan hľadať pravdepodobne zložitejší spôsob, ako si privyrobiť. Jeho auto by stálo pred jeho domom a všetky zdroje, práca a kapitál, ktoré šli do jeho výroby, by v ten deň zostávali nevyužité. A ja by som sa musel spoliehať na služby predražených a arogantných šoférov spoločnosti, ktorá si uplatila cestu k monopolu na taxi službu na letisku.
Nepoznali sme sa predtým a možno sa už nikdy neuvidíme, ale slobodný trh a jednoduchá túžba po nájdení príležitostí k zisku nechala vzniknúť interakcii, ktorá v ten deň spríjemnila život nám obom. A pritom sa nájdu politici a úradníci, ktorí nás budú neustále presviedčať, že by bol svet lepší bez P2P ekonomiky a radi prednesú celý rad nezmyselných argumentov spísaný taxikárskou, hotelovou, filmovou a hocijakou inou lobby, ktorá ich práve platí. Nemôžem im to vyčítať. Nemôžu robiť nič iné. Inak by vyšlo najavo, že v skutočnosti by svet na tom bol lepšie bez nich, nie bez Uberu, Airbnb a podobných služieb.
Žiadna koncentrácia mozgov, výpočtovej sily a informácií by nebola schopná zvrchu naplánovať výmenu, ktorá sa na tom letisku odohrala. P2P ekonomika porazila centrálne plánovanie a regulácie a akékoľvek argumenty pre ich existenciu.
