Ako nezabíjať inovácie reguláciami: medzinárodná konferencia o zdieľanej ekonomike

Zdieľaná ekonomika spôsobila revolúciu v poskytovaní služieb. Umožnila oživenie nevyužívaného kapitálu, pomocou reputačných mechanizmov vytvára tlak na zlepšovanie kvality služieb a vytvorila nové možnosti privyrobenia si. Napriek mnohým benefitom, ktoré prináša pre poskytovateľov ako aj spotrebiteľov, vznikli konflikty medzi tradičnými poskytovateľmi služieb a platformami zdieľanej ekonomiky. V niekoľkých krajinách sa tieto konflikty žiaľ skončili zákazom činnosti týchto služieb.

INESS organizoval 19. júna 2018 medzinárodnú konferenciu „Ako nezabíjať inovácie reguláciami“, ktorá sa venovala práve zdieľanej ekonomike, jej potenciálu v budúcnosti a otázkam regulačného prostredia. V úvode privítal účastníkov Richard Ďurana, riaditeľ INESS. Vo svojom vstupe zdôraznil dôležitosť inovácií pre ľudský pokrok a opakujúce sa konflikty z minulosti, ktoré pramenia práve zo zavádzania nových technológií do výroby či poskytovania služieb.

Nasledoval prvý diskusný panel venovaný budúcnosti zdieľanej ekonomiky na Slovensku, ktorú moderoval Martin Vlachynský z INESS. Prvým rečníkom bol Branislav Kmeť, CEO carsharingovej spoločnosti Carrivederci. Hovoril o počiatkoch podnikania, vzniku nápadu peer to peer carsharingu na Slovensku a regulačnej ťarche, ktorú museli zvládnuť pri začiatkoch podnikania.

Nasledoval príspevok Aleša Roda, riaditeľa výskumu v CETA. Vo svojom vstupe hovoril o inováciách z minulosti, ktoré postupne viedli k zániku starých služieb či produktov. Spomenul príklad videokaziet, či trend digitalizácie, ktorý viedol  k masívnemu znižovaniu transakčných nákladov, na čo mnohí nie sú pripravení. Pri rozvoji zdieľaných služieb sú pozoruhodné jej sekundárne efekty. Po nástupe Uberu v New Yorku sa vďaka konkurenčnému tlaku znížil počet sťažností na klasické taxislužby. Rod upozornil aj na fakt, že vplyv zdieľaných služieb na ceny nehnuteľností je v regióne V4 preceňovaný.

Riaditeľ zväzu hotelov a reštaurácií SR Marek Harbuľák vo svojom diskusnom príspevku hovoril o tom, že zdieľaná ekonomika by nemala byť vnímaná ako konkurencia pre tradičný ubytovací sektor ale skôr ako partner. Zdôraznil potrebu serióznej debaty a stratégie, ktorá by určovala či je vôbec potrebné ubytovací sektor regulovať a ako. V závere vyjadril podporu masívnemu znižovaniu byrokracie v oblasti ubytovania, ktorá sa s nástupom technológií ešte zintenzívňuje.

Záver diskusného panelu patril Alexandrovi Funckemu, výskumníkovi z Pennsylvánskej univerzity a spolupracovníkovi švédskeho think tanku Timbro. Vo svojom vstupe predstavil definíciu zdieľanej ekonomiky, z ktorej vychádzali pri tvorbe Indexu zdieľanej ekonomiky. Popísal dva kľúčové faktory, ktoré zohľadňovali pri zoraďovaní krajín do rankingu: dôvera a ekonomická sloboda. Nasledovala diskusia panelových rečníkov s publikom.

Druhý panel moderoval Radovan Ďurana z INESS. Ako prvého rečníka panelu uviedol estónskeho poslanca Kalle Pallinga, ktorý je autorom zákona legalizujúceho služby zdieľanej jazdy v Estónsku. Rečník vo svojom vstupe zdôraznil významnosť inovácií pre ľudský pokrok a aj pre politiku. Zlegalizovanie zdieľaných služieb, ktoré spôsobujú zníženie počtu áut v mestách, je podľa rečníka dokonalý politický nástroj.  Spomenul tiež niekoľko výhod zdieľaných prepravných služieb ako napr. odvoz detí ráno do školy, pomoc starším osobám, či možnosť privyrobenia si pre poskytovateľov a ušetrenia prostriedkov pre užívateľov služieb.

Druhým rečníkom bol Robert Chovanculiak z INESS. Vo svojej prezentácii definoval zákaz služieb zdieľanej ekonomiky ako zákaz progresu. Uviedol niekoľko príkladov z minulosti, kedy regulátor chcel nové internetové služby zakázať, keďže nespadali do platného legislatívneho rámca. Rigidné zákonodarstvo tak spôsobuje obmedzenie benefitov nových inovácii. V minulosti to boli napríklad služby ako PayPal či Ebay, ktoré priniesli nové inovatívne riešenia, avšak brojenie tradičných konkurenčných služieb ich takmer pripravilo o pôsobenie.

Nasledoval príspevok Marka Borisa Andrejaniča, člena tímu verejnej politiky spoločnosti UBER. Vo svojom prejave sa v úvode zameral na problematiku dopravných zápch a znečisťovania ovzdušia nadmerným počtom vozidiel v mestách. Pokračoval prezentáciou riešení, ktoré ponúka spoločnosť UBER, prezentoval niekoľko inovácií, ktoré zaviedla a tiež plány do budúcnosti.

Diskusia by sa nezaobišla bez odborného názoru predstaviteľov verejnej správy. Riaditeľ dopravného úradu Bohuš Chochlík z Ministerstva dopravy prišiel odprezentovať názor regulátora na zdieľanú ekonomiku. Vo svojom príspevku hovoril o tvorbe nového zákona, ktorý má výrazne znížiť byrokratické zaťaženie aj pre klasické taxislužby. Zo zákona napríklad vypúšťajú vekový limit 21 rokov pre vodiča taxislužby, keďže neexistuje priama spojitosť medzi skúsenosťami vodiča a jeho vekom. Chochlík uviedol, že ak vodič získa vodičský preukaz vo veku 21 rokov, nemá toľko skúseností ako vodič, ktorý šoféruje od 18 rokov. Zo zákona taktiež zmizne regulácia poštu dvier vozidla či ďalšie predpisy týkajúce sa vzhľadu vozidla.

Záverečný vstup v paneli patril Matejovi Beňuškovi, ktorý pôsobí ako expansion manager v spoločnosti Taxify. Predstavil pozíciu spoločnosti na trhu zdieľaných jázd a ich pôsobenie v jednotlivých krajinách. Vzdelanie, technológie a ľudský kapitál označil za tri základné piliere, na ktorých je postavené fungovanie Taxify. Vyjadril poľutovanie nad zrušením fungovania UBERu v Bratislave, keďže zdravé konkurenčné prostredie je potrebné pre dobré fungovanie služieb nielen pre zákazníkov ale aj pre vodičov.

Nasledovala diskusia, kedy rečníci odpovedali na otázky z publika. Kalle Palling sa vyjadril k používaniu kryptomien v biznise, ktoré podľa jeho názoru treba akceptovať, keďže sa tieto transakcie stávajú stále bežnejšími. Matej Beňuška hovoril o reguláciách a počtu zapojených vodičov ako o základných predpokladoch fungovania zdieľaných služieb, na čo reagoval Mark Boris Adrijanič tvrdením, že aj v menších mestách či na ostrovoch s niekoľkými stovkami obyvateľov sa dá rozbehnúť podnikanie so zdieľanými jazdami. Potvrdil však, že kľúčovú úlohu zohrávajú práve regulácie a technológie.

Konferencie sa zúčastnilo viac ako 100 účastníkov, medzi nimi poslanci Národnej rady SR, zástupcovia ministerstiev, zástupcovia občianskych združení, študenti či široká verejnosť. To všetko by sa však nemohlo udiať bez podpory našich partnerov, ktorými boli Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit, Taxify, Uber, Slovak Students For Liberty, či Aktuality.sk a týždenník Trend, ktorí sa postarali o medializáciu podujatia.

Prezentácie rečníkov nájdete na stránke sharing.iness.sk.

Monika Olejárová, INESS