Situácia nie je taká ružová, pán minister práce
Tam, kde bolo s nezamestnanosťou dobre, je trocha lepšie, a tam, kde bolo už predtým zle, sa situácia ešte zhoršila.
Tam, kde bolo s nezamestnanosťou dobre, je trocha lepšie, a tam, kde bolo už predtým zle, sa situácia ešte zhoršila.
Na Slovensku sa deje veľká vec. Otvára sa obsah vzdelávania základných škôl. To znamená, že odborníci na vzdelávanie znova po nejakom čase zasadli a prepisujú to, čo sa naše deti budú a nebudú v školách učiť.
Vo vysokom školstve sa rozbehla hra o tróny v podobe obsadenia správnych rád a právomocí akademického senátu. Pre pozorovateľa z vonku je situácia nejasná. Nie je jednoduché sa vyznať vo všetkých tých orgánoch, ich kompetenciách a postupoch zriaďovania.
Prišla jeseň a s ňou rastúce počty hospitalizovaných. Pri obzeraní sa okolo seba mám pocit, že téma pandémie sa zredukovala už len na otázku nemocníc. Zaočkovaní pandémiu na osobnej rovine už ignorujú – a nezaočkovaní tiež. Z (ne)zaočkovanosti sa stal tvrdý politický postoj a nepohne s ním už nič.
Predstavená reforma daní a odvodov zamestnanca pracuje s pojmom celková cena práce. Je chvályhodné, že minister financií spomína tento pojem. Doteraz používané pojmy ako „hrubá mzda“ a „odvody zamestnávateľa“ boli ekonomickým nezmyslom, ktoré pred zamestnancom skrývali časť nákladov.
Bola predstavená reforma daní. Nejdem vás trápiť rozoberaním jej jednotlivých dielikov. Nepovažujem to za dôležité, hoci niektoré aspekty sú fajn (zníženie počtu výnimiek), iné sú prudko zlé (centralizácia).
Domácnosti zaplatia zhruba 80% daní štátu, pretože platia spotrebné dane a DPH ako spotrebitelia a dane a odvody ako pracujúci.
