INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Učitelia, zdravotníci a najnovšie dôchodcovia. Zoznam skupín obyvateľov, ktorí hlasno žiadajú viac peňazí sa postupne predlžuje. Každá skupina má svoje argumenty, s ktorými ťažko polemizovať – inflácia, konkurencia na trhu práce. No a ktorý politik dokáže povedať do očí učiteľom, alebo sestrám, že nie, viac nedáme? Lenže nie sme v Betsaide, kde Ježiš piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil päťtisíc mužov. Pohľad na 5 miliardový deficit ukazuje, že zázraky sa vo verejných financiách nedejú.

Existujú nové a účinné lieky, o ktorých ľudia vedia a chcú ich, avšak nachádzanie zdrojov na ich úhradu sa stáva čoraz náročnejším. Relevantnou sa tak stáva diskusia o nových spôsoboch platby za tieto nové lieky. V hradení liekov a terapií sa postupne objavujú nové teoretické prístupy, ktoré sa postupne prenášajú aj do praxe.

V dnešnej dobe sa pravdepodobne väčšina ľudí zhodne, že na racionálne rozhodnutia sú potrebné dáta. Slovo „dáta“ sa stalo akousi magickou formulkou. V skutočnosti sa však za týmto pojmom skrýva obrovské množstvo komplexných procesov a metodologických rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú nielen to, aké informácie máme k dispozícii, ale aj ich konkrétnu formu a možnosti ich ďalšieho využitia.

Keď príde reč na dostupnosť zdravotníckych služieb, takmer výhradne sa bavíme o počte (respektíve skôr nedostatku) zdravotníkov. Teda rečou ekonómov – o ponuke.

Na Ukrajine sa už 5 mesiacov intenzívne bojuje. Ak niekto čakal, že kvôli ekonomickým sankciám ruským tankom odpadnú kanóny, tak sa samozrejme mýlil. No aký je dopad sankcií na ruskú ekonomiku?

Vláda plánuje použiť jednu miliardu eur na navýšenie platov verejných zamestnancov. Počas najbližších dvoch rokov vzrastú ich mzdy o 21,2 %. To je v zásade suma, ktorá pokrýva očakávanú infláciu na tento a budúci rok. Vláda tento krok oznamovala na pompéznej tlačovke ako výbornú správu, ale zabudla oznámiť dva veľké problémy: „Čo zamestnanci v ostatných odvetviach?“ a „Čo na to verejné financie?“.