Nie je eko ako eko

Kritik by povedal, že nielen produktivita farmárov je dôležitá, ale najmä kvalita ich produkcie. Diskusia o repkových poliach a iných monokultúrach vyvoláva otázky ohľadne ekológie a smerovania poľnohospodárskej politiky. Slovenskí farmári svojou produktivitou nelámu rekordy, ako to ale vyzerá s ekologickosťou ich podnikania? Je slovenské poľnohospodárstvo ekologickejšie ako priemer EÚ? Pozreli sme sa bližšie na dva ukazovatele: predaj pesticídov a podiel ekologického poľnohospodárstva na Slovensku.

Zdroj: Eurostat (porovnanie krajín, ktoré poskytli údaje o všetkých druhoch pesticídov).

Slovensko patrí ku krajinám, kde došlo k nárastu predaja pesticídov v posledných rokoch. Kým v roku 2012 došlo k miernemu poklesu oproti 2011, neskôr sa objem predaja opäť zvyšoval. V dlhodobom horizonte (od roku 1993 – 2015) došlo k miernemu nárastu spotreby priemyselných hnojív ako aj pesticídov.

Tu je potrebné uviesť, že ani najvýkonnejší poľnohospodárski producenti na západe ako napr. Holandsko, nemajú nízke úrovne spotreby pesticídov. Kým sa spotreba podľa údajov FAO na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 1 kg pesticídov na 1 ha ornej pôdy, v spomínanom Holandsku od roku 1990 neklesla pod úroveň 9 kg/1 ha, v Taliansku to bolo v priemere 7,47 kg/1 ha a priemer v EÚ je 3 kg/1 ha. Nepatríme k najproduktívnejším poľnohospodárom, podľa týchto čísel nie sme ale ani najväčší ekologickí hriešnici.

Okrem využívania pesticídov na hektár ornej pôdy sa môžeme pozrieť aj na výmeru poľnohospodárskej pôdy v ekologickej výrobe. Celková plocha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je necelých 2,4 mil. ha. Ekologické poľnohospodárstvo spadá na plochu okolo 190 000 ha a podľa ministerstva životného prostredia v posledných rokoch rastie.

Ekologická poľnohospodárska výroba

Zdroj: Enviroportal Ministerstva životného prostredia; <https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=1465>.

Slovensko (a podobne aj Česko) vykazuje v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemerný podiel  poľnohospodárskej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve (cca 10 %). Keď sa však pozrieme bližšie na štruktúru vykazovanej plochy zistíme, že väčšinou sa uplatňuje na trvalých trávnatých porastoch (lúkach a pasienkoch). Tieto nemajú výrazný vplyv na pridanú hodnotu v poľnohospodárstve a tvoria cca len jednu tretinu poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Na ornú pôdu pripadá len 32 % ekologického poľnohospodárstva na Slovensku a dokonca len 12 % ekologického poľnohospodárstva sa vykazuje na ornej pôde v Česku.

Sme teda ekologickejší ako zvyšok Európy? Podľa štatistík skutočne využívame menej pesticídov a máme pomerne veľký podiel pôdy v ekologickom poľnohospodárstve, súčasne však vykazujeme veľmi nízku pridanú hodnotu poľnohospodárskej produkcie. Pritom vyššia pridaná hodnota sa dá dosahovať aj pri vyšších podieloch pôdy v ekologickom poľnohospodárstve. Farmári v podobne veľkých krajinách ako Maďarsko či Dánsko vykazujú vyššiu produktivitu a súčasne je tu podiel využívaných pesticídov na hektár ornej pôdy nízky.

Dnešná podpora poľnohospodárov vo forme základnej platby na plochu nerozlišuje, či farmár pestuje chemicky podporovanú repku, alebo má snahu pestovať zdravšie plodiny a menej zaťažovať životné prostredie. Ministerstvo pôdohospodárstva v posledných rokoch  presúvalo financie z programu rozvoja vidieka do prvého piliera SPP, z ktorého je možné čerpať prostriedky prakticky na akúkoľvek činnosť v poľnohospodárstve. Výsledkom je posilnenie „základnej pomoci“ na úkor cielených podpôr, napr. pre ekologickú výrobu. Kým jeden druh podpory sa snaží o ekológiu, druhý ju popiera.

Neexistuje jednotná vízia poľnohospodárskej politiky a jednotlivé dotácie vytvárajú smršť motivácií, ktoré sú navzájom v konflikte. Mnohé prípady z minulosti dokazujú, že dotácie vedú u poľnohospodárov k sporom, križovanie plôch sa stalo obľúbeným nástrojom vzájomného vydierania a podpora pre betónové letiská pohoršila nielen farmárov, ale aj celú verejnosť. Väčšina poľnohospodárov aj napriek podpore nedokáže konkurovať zahraničným farmárom a sektor roky stagnuje. Keď už je podpora nevyhnutným „zlom“, žiada si riadnu (re)víziu. Aby sme jednou rukou nevracali to, čo druhou berieme.