Opozícia chce hackovať minimálnu mzdu

Zlý vtip je v druhom čítaní. Návrh poslanca Fica naviazať minimálnu mzdu na 60% priemernej mzdy sa v Národnej rade posunul bližšie k schváleniu. Čo je prekvapujúce, hlasovali zaň aj opoziční poslanci. Návrh dostal 120 hlasov. A to v čase, keď vznikol pomerne zriedkavý konsenzus odborníkov rôznych inštitúcií a to aj z verejného sektora o tom, že už bolo dosť zvyšovania. Je čas vrátiť minimálnu mzdu nohami na zem.

Ilustračný obrázok: Gabriel KUCHTA, Archív SME

Úplne iná atmosféra ako v parlamente, bola na diskusii venovanej zvyšovaniu slovenských miezd, ktorú 25. septembra organizoval INESS. Zúčastnilo sa jej päť politikov z piatich strán a dvaja ekonomickí experti. Prakticky všetci sa zhodli na tom, že minimálna mzda sa už dostala do nebezpečných výšok a líšili sa len v spôsobe, ako jej negatíva minimalizovať. Padali návrhy od znižovania daňovo odvodového zaťaženia nízko príjmových ľudí, cez regionálnu diferenciáciu, alebo naviazanie rastu minimálnej mzdy na rast produktivity. Všetci sa negatívne pozerajú na fakt, že zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stalo politikum. Po voľbách by politici vymenili vo Ficovom návrhu priemernú mzdu za mediánovú.

Práve tento posledný návrh sa zdá byť preferovaný niektorými opozičnými poslancami. Mediánová mzda je mzda, ktorú poberá človek v strede – polovica ľudí na Slovensku má od neho nižšiu mzdu a polovica vyššiu. Tento údaj teda nie je ovplyvnený vysokými mzdami manažérov v podnikoch, a predstaviteľov verejnej správy, na rozdiel od priemernej mzdy. Výhoda médianovej mzdy z pohľadu Ficovho návrhu je, že je nižšia ako priemerná mzda. To znamená, že bude nižšia aj z nej vypočítaná minimálna mzda. A to je to, o čo ide.

Tento spôsob ako hacknúť populistický návrh zo Smeru-SD má však jeden veľký problém. Na Slovensku nemáme dostatočne kvalitné dáta o mediánovej mzde. Štatistický úrad ju zisťuje v rámci tzv. výberového zisťovania o štruktúre miezd, do ktorého sa však zapájajú len podniky s viac ako 20 zamestnancami. Táto metodika opticky zvyšuje mediánovú mzdu. Ako to vieme? Stačí sa pozrieť na to, akú priemernú mzdu takouto metodikou publikuje štatistický úrad.

Za rok 2018 bola podľa tejto metódy priemerná mzda 1175 eur. Pričom oficiálna priemerná mzda zistená pomocou štvrťročného štatistického výkazníctva bola 1013 eur. To je rozdiel 16 %. Viacerí ekonómovia preto pri odhade výšky mediánovej mzdy upravujú jej výšku o tento metodický rozdiel. Za medián preto považujeme mzdu 808€, to jest o 16% znížený oficiálny údaj 938 eur.

Otázkou tak ostáva, odkiaľ a aké čísla sa budú brať do úvahy pri stanovovaní minimálnej mzdy ako 60% mediánovej. Ak by sa bral upravený medián, tak by podľa tohto vzorca vypočítaná minimálna mzda na rok 2021 mala mať výšku 513 €. Za to pravdepodobne ani v budúcej vláde žiadny politik nezdvihne ruku. Aj keď pravda je taká, že keby od roku 2014 nerástla minimálna mzda  raketovým tempom, ale rýchlosťou rastu priemernej mzdy, tak by bola v roku 2021 minimálna mzda vo výške 490 €. Populizmus ale bohužiaľ nepozná cestu späť.

Ako by však dopadla minimálna mzda, keby politici aplikovali do Ficovho vzorca neupravený medián? V takomto prípade by sme dostali v roku 2021 minimálnu mzdu približne 596 €. Teda išlo by o medziročné navýšenie o 16 €, na rozdiel od 76€, ktoré by chcel poslanec Fico

Takéto opatrenie by síce vyriešilo problém do budúcnosti: zneužívanie minimálnej mzdy na politický marketing a preteky v jej zvyšovaní. Nevyriešilo by však naakumulovaný problém z minulých rokov: posledných 6 rokov rástla minimálna mzda dva krát rýchlejšie ako priemerná. Vyriešiť tento problém sa dá jednoducho cez zníženie odvodového zaťaženia zamestnávateľov. Uvidíme, či pri nasledujúcom hlasovaní sa politici zvezú na populistickej  vlne, alebo nájdu odvahu naliať občanom čistého vína. Príliš vysoká minimálna mzda totiž nakoniec aj tak narazí na výkonnosť ekonomiky.